Mečiar

S nikým už nekomunikujem, vy ste výnimka, vraví Mečiar Nvotovej. A tá ho sníma ako zakladá oheň, opeká špekáčik, hrá sa s vnúčatami... K slovu sa dostávajú kritici Mečiara, jeho názor na veci ju akoby až tak nezaujímal. Výberu komentátorov sa nedá veľmi čo vytknúť, akurát minimum priestoru, ktorý dostávajú, neumožňuje ísť skoro vôbec do hĺbky. Film je skôr stručným exkurzom politickým dianím od Nežnej revolúcie po voľby v deväťdesiatom ôsmom, azda určený cudzincom či možno mladým (čítaj: ešte mladším ako režisérka). Záver filmu je chvíľu optimistický, ihneď však robí paralelu s Ficom, zato na človeka, ktorý bol hlavným hrdinom Mečiarovej porážky, sa akosi zabúda. Dzurinda sa objaví asi v dvoch sekundách stopáže na archívnom zábere a jeho meno ani len nezaznie. Je to pre mňa nepochopiteľné. Autorke skôr odpustím úlety ako pýtanie sa podgurážených puberťákov počas silvestrovskej noci 2015, čo si myslia o Mečiarovi, no miesto videí seba samej mohla venovať priestor aj niekomu, kto niečo znamená. (27.12.2017)

Overvoice a stejně tak i potřeba Nvotové zbytečně se promenovat před kamerou, přesně ve stylu jejích dětských her z nichž dostaneme v dokumentu líznout, jsou naprosto strašné a to ne ani ze své podstaty, kdy zpracovat deziluzivní dopad průběhu turbulentních devadesátých let na jednu svobodomyslnou rodinu mohl být poměrně podnětný, ale hlavně tím, jak je snímek využívá nahodile, jen jako vycpávky mezi jednotlivými tematickými a chronologickými posuny. Jako informativní dokument ale Mečiar funguje velmi dobře, neodskakuje příliš tématu, jednotlivým aspektům jeho vládnutí nevěnuje více času než je třeba a nevynechává nic zásadního. Navíc v takto zkrácené formě je fascinující zase sledovat, jak lid propadává dokola a dokola těm samým typům vůdců, protože potřebuje svoje idoly, tatíčky, lidi, kteří budou silní za ně a vyřeší problémy místo nich. Jen si všimnout nakolik mají ve svých projevech a metodách společného lidé jako Mečiar, Fico, Trump, Putin, Okamura, Nixon či Mussolini. Ano, všichni jsou to chlapáci. (11.06.2018)

Myslím, že viacerí nepochopili, komu je tento dokument určený. Je to náhľadom na desivú dobu mečiarizmu pre generáciu dnešných tínedžerov od dievčaťa, ktoré vyrastalo v deväťdesiatych rokoch. Od tej, ktorá si to pamätá skreslene a letmo tým, ktorí si to nepamätajú vôbec. A v tomto je dokument skvelý. Nvotová výborne prezentuje hlavné momenty v živote Mečiara a chytro do toho strihá aktuálne zábery samotného "Lenona", ktorý sa vyhol akejkoľvek zodpovednosti a užíva si v Elektre svoje bohatstvo. A dnes tu máme jeho pokračovateľov. (05.03.2020)

Otázka je jaké publikum film zajímá. Jsou zde většinou archivní záběry, takže pro mladé představuje obtížně zachytitelnou historii. Film jsem viděl v Evropském institutu v Praze. Na návštěvě u spokojeného rentiéra Mečiara vidíme povšechnou konverzaci místo konfrontace. Film ale trochu klame tělem a má v sobě aktuálnost. Jde spíše o historii než o samotného Mečiara. Nová fakta se ale nedozvíme. (14.06.2018)

Tereza Nvotová nám predstavila takú malú exkurziu do politického života Vladimíra Mečiara. Udalosti dávkovala chronologicky, keď začala udalosťami zo sklárskeho podniku v Nemšovej kde pracoval ako podnikový právnik a svoje bádanie ukončila v roku 1998, kedy síce jeho hnutie vyhralo, ale nevedelo zostaviť vládu. Pravdou je, že dokument neprináša nič nového. Nvotová však umne zakomponovala do hektických politických udalostí názory obyvateľov, predovšetkým Mečiarových prívržencov. Vtedajšia silná polarizácia voličov mala oponenta v rodine Nvotových, ich pohľady a postrehy boli v protiváhe s Mečiarovými voličmi osviežujúce a hoci bola Nvotová ešte dieťa, jej politický názor sa jednoznačne formoval. Samotné scény s Mečiarom v Elektre boli zaujímavé, hoci málovravné, ale svedčili o nevyrovnaní sa Mečiara so skutočnosťami. Dokument je užitočnou spomienkou na charizmatického "otca národa", pripomína kam až dokáže zájsť manipulácia občanov a politické intrigy a núti diváka oživiť svoju historickú pamať. (16.10.2017)