Výbuch

Na Youtubu mi vyjela nejznámější scéna ve škole (vy, co jste film viděli, víte jaká), a tak jsem se tak na minutu a čtvrt koukl a zaujalo mě to, tak jsem to raději hned vypl. Samozřejmě jsem potom nešel do filmu jen kvůli vybuchujícím děckám tak jako někteří tady, ale i abych viděl příběh okolo, který by mohl být taky fajn. Nakonec to skončilo tak, že jediná dobrá věc na filmu jsou vybuchující lidi. Hlavní hrdinka je OK, ale někdy se trošku chová jako kráva a kdybych měl být její kluk já, tak bych se s ní kvůli tomuhle přístupu rozešel. Ostatní postavy jsou strašně nezajímavé a mají zde i málo prostoru a významu. Její kluk je takovej trochu trouba, kterej moc neřeší, jak na tom ten jejich vztah vlastně je nebo o čem se spolu baví. Film byl vždy dobrej, když nastala výbušná scéna, a pak i nějakou dobu po ní, ale jinak byl hrozně o ničem. Posledních 35 minut bylo za trest. To šlo rozhodně zkrátit. Epilog jsem čekal trapnej, ale nakonec ušel, takže to aspoň ke konci neskončilo tak špatně. Podle mě Spontaneous nepotřebuje vysvětlení toho, proč se to děje a proč najednou přestalo. Stejně by to tak jako tak smysl nedávalo, a ani to u tohohle typu filmu potřebný není, protože to hlavní náplní nebylo. Vyhodnocení: I Am Not Okay with This má lepší vybuchující scénu 😉🤯 (08.07.2021)

Neviem ako sa budú ľudia dívať na "Spontaneous". Budú ľudia, ktorí film ocenia, no predpokladám, že viacerým to môže prísť príliš bizarné a divné. A viem to pochopiť. Určite to nebude film pre každého. Kam sa zaradím ja? Film v mnohých aspektoch oceňujem a bavil ma. No nie je to film, ktorý by som mohol odporúčať každému. Ak máte radi čierne komédie a nebude vám vadiť aj trošku grafickejší vizuál, tak si podľa mňa budete schopní niečo z filmu zobrať. V prvom rade mám rád postavy. A môžu za to aj dobré herecké výkony. Katherine Langford je veľmi presvedčivá. A veril som jej každú momentku. Aj tie vtipné, aj tie dramatické. Takisto nevieme prečo sa vlastne všetky tie veci okolo nej dejú. Prečo musia študenti takto zomierať? Nevieme. A tak je to často aj v živote. Nikto z nás nevie kedy reálne umrieme. Môže to nastať skutočne kedykoľvek. A myslím si, že aj to je záverečný odkaz, ktorý sa nám film ako divákom snaží venovať. Občas vo filme sú nejaké tie klišé, no nevenujú sa im tvorcovia príliš dlho. Inými slovami - trvajú príliš krátko na to, aby to začalo byť otravné. Film je podľa mňa vtipný v správnych momentoch, dramatický v správnych momentoch a dokonca je tu aj časť, kde by som film ohodnotil ako celkom creepy. Nebudem spoilovať, no povedzme to takto. Od určitého bodu už ten úvodný shock value opadne. A kým prvá smrť bude celkom grafická a šokujúca, o chvíľu to už nám to ako divákom príde skoro normálne (znie to hrozne, ale je to tak). No potom si to práve scénkou, o ktorej rozprávam tvorcovia rozhodnú napraviť a ten shock value sa na ten moment vráti. Pre mňa je to asi moment kedy film vrcholí. A je to veľmi dobre zvládnuté. Som rád, že som film videl, rozhodne to malo nejaké originálne prvky, ale odporúčať na sledovanie to budem len tým, ktorí majú radi trošku krvavejšie čierne komédie. Ak nie ste ten typ diváka, tak si radšej nájdite niečo iné. Hodnotenie: B+ (15.10.2020)

Zpočátku jsem měl dojem, že sleduji film, který bych mohl vcelku vysoko hodnotit, s postupem času se ale ukázalo, že je sympaticky cynická hlavní hrdinka spíše jen pozérkou, směsice žánrů taky dvakrát nepomohla a v závěru došlo i na patos a pravé americké hodnoty, takže jsem musel oželet i třetí hvězdičku, s níž jsem už téměř najisto počítal. (04.07.2021)

Mal som predstavu, že dostanem cynickú zábavu o vybuchujúcich stredoškolákoch, ale tá rýchlo prehrala svoj boj s citlivou (či skôr chápavou) sondážou do emocionálneho života mládeže (ak sa dá nazvať citlivým prístup s pozadím kamarátov a spolužiakov miznúcich v gejzíroch krvi). Autor (či už filmu alebo predlohy - kniha od Aarona Starmera) sa zrejme potreboval vyrovnať s touto fázou života a vytvoril na pozadí bizarného nápadu stredoškolský film (knihu) v tom najlepšom slova zmysle, v hlavnej úlohe s tými, čo ešte málo kalkulujú, no o to viac cítia - a svojim citom veria. Všetko to okolo slúži len k riešeniu základnej mládežníckej otázky - Čo so životom ? - teda otázky, ktorú tí, čo už viacej kalkulujú a menej cítia, respektíve svojim citom menej veria a menej sa nimi riadia (rozumej: dospelí) už nikdy potom nepociťujú tak pálčivo. Ja osobne som pochybnosti ohľadom tejto otázky uspokojivo nevyriešil dodnes - a preto ma tento príbeh o úprimnosti, nevinnosti, irónií a láske, o ich skaze a predovšetkým o prchavých, vzácnych okamihoch, ktoré môžu byť v ktoromkoľvek okamihu posledné, hlboko zasiahol. O to viac, že som čakal cynickú zábavu o vybuchujúcich stredoškolákoch. A pre úplnosť nutno doložiť, že línia explodujúcich tiel bola absolútne nezvládnutá, bez vývoja a bez nápadu - okrem samotného nápadu. Iba zábavné pozadie, respektíve prostriedok pre srdcervúci príbeh o mladej láske a strate, komentovaný s citom a humorom a fenomenálne odzbrojujúco zahraný. To u mňa jednoznačne víťazí, hoci sa takému žánru s ohľadom na svoju precitlivelosť voči mladosti vyhýbam. Práve preto - že bez tej absurdne lákavej premisy a menu Briana Duffielda, ktorého scenáre sa mi náramne pozdávajú, by som sa k SPONTANEOUS a k tej emocionálnej búrke, určenej zrejme úplne iným ročníkom, asi len tak nedostal... (27.03.2021)

Zpočátku třeskutě nápadité, vtipně podvratné romantice ze střední školy (kde spolužáci čas od času samovolně vybuchují v gejzírech krve) už ke konci dochází jiskra i dech, přestože se režisér i sympatický ústřední pár stále snaží. Banální metafora, že (dospívající/dospělý) život prostě není fér a může kdykoliv skončit, tak užívej každého dne, ji taky do výšin neodpaluje. (21.04.2023)