Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Akční
  • Krimi

Recenze (42)

plakát

Postarejte se o Mayu (2023) 

Viackrát som sa počas sledovania tohto dokumentu pristihol ako krútim hlavou a myslím si "to snáď nie je pravda, toto sa môže stať len vo filme", ibaže toto je skutočný príbeh a veľmi mrazivý. Toto vo mne vyvolalo pocit zdesenia a šoku z absolútnej nefunkčnosti amerického systému zdravotníctva, súdnictva a sociálnej stratostlivosti avšak nevyvolalo to ďalšie emócie, hoci plakania a silných momentov bolo vo filme dosť. Vo svojej podstate je to ďalšie poukázanie na to, že zdravotníctvo, špeciálne v USA, je len obrovský biznis živiaci sa na bežnom občanovi a že celý tento systém je neuveriteľne skorumpovaný a navyše prepojený so súdnictvom. Plus tento prípad je len jeden z mnohých. Nikdy som nemal dobrú mienku o americkom zdravotníctve a teraz sa latka posunula ešte nižšie. Nečudujem sa výpovedi, kde Maya spomína, že je traumatizovaná a bojí sa doktorov a nemocníc. Vo filme nebolo spomenuté, ako sa to celé skončilo, keďže sa skončil pred začiatkom súdneho procesu, ktorý neustále posúvali na neskorší termín. Preto som googlil, nakoniec musela nemocnica vyplatiť odškodné 260 miliónov dolárov. Asi jediná vec, ktorá sa mi z pohľadu kvality filmu nepáčila bolo, že veľakrát je tam záznam telefónneho rozhovoru, ktorý kvôli zvukom prenášaných cez telefón nerozumieť najlepšie. Je tam síce prepis daného telefonátu vo forme tutulkov, ale písmená sú dosť malé a tiež nie sú na kontrastnom pozadí.

plakát

Oko za oko (2019) 

Nezvyčajné spracovanie filmu s drogovou tématikou - nosnou témou nie je boj polície s priekupníkmi, ani boj narkomanov so závislosťou. To sa mi na tom páčilo a hodnotím to ako zaujímavý námet. Zdravotník dostal šancu pomstiť sa šéfovi drogového kartelu, kvôlli ktorému kedysi umrel jeho brat. Neskôr však zistil, že sa pustil do priveľkého sústa a na konci filmu to aj trpko oľutuje. Za mňa dobrý film, s nečakaným koncom, hoci na thriller trochu pomalý. Film v istých scénach trochu odbočuje od hlavnej línie, keď ukazujú aj ostatných členov drogového biznisu a ich život za mrežami a pod. Pôrod, kde ukážu úplne všetko bez cenzúry a bez toho, aby kamera snímala niečo iné (napr. iba tváre) je niečo, čo som zatiaľ v žiadnom filme nevidel; a hoci to sedí do autentickej atmosféry filmu, z hľadiska deja je to zbytočné a z môjho pohľadu si to mohli odpustiť. Celkovo asi 3.5*, škoda, že tu nie je hodnotenie od 1-10, niekedy je ťažké rozhodnúť sa, keď je človek na pomedzí.

plakát

Inside Story (2011) 

Športový film s vzdelávacími prvkami ohľadom rozšírenia povedomia o AIDS. Príbeh je zmesou športovej filmovej klasiky (malý, podceňovaný tím nakoniec hrá proti silnému súperovi a podarí sa mu vyhrať), vzťahov na pozadí HIV a africkej podoby životných útrap, kde rodina prejde tragédiou, stratí príjem a syn musí/chce odísť, aby im finančne pomohol. V tomto prípade odíde hrať futbal do Juhoafrickej republiky. Vo filme môžeme vidieť viacero scén na štýl CSI, kde kamera prechádza až do dutín ľudského tela a ukazuje, čo sa tam deje po nakazení vírusom HIV. Negooglil som, ale predpokladám, že film bol zámerne natočený takto s cieľom využiť ho na vzdelávacie účely , čo vzhľadom na percento populácie nakazenej HIV v Afrike, je dobrý počin. Celkovo to bola príjemne strávená hodina a pol, mix drámy, tragédie (rodinnej aj športovej), intríg, trochu komédie.

plakát

Syn (2019) 

Psychologická dráma, kde hlavný predstaviteľ je presvedčený o tom, že dieťa, ktoré by malo byť jeho syn, nie je jeho syn. Bohužiaľ, nikto mu neverí. Divák je držaný v napätí a do poslednej chvíle presne nevie, čo vlastne matka dieťaťa spravila - mala dvojičky? podarilo sa jej naklonovať druhé dieťa (je predsa biologička)? alebo je za tým niečo iné? (napr. otec dieťaťa je blázon a všetko je len v jeho hlave). A vlastne sa to divák s jasnosťou nedozvie ani na konci filmu. Potvrdí sa, že otec dieťaťa mal pravdu a jeho syn bolo ďalšie dieťa, ktoré matka držala mimo neho, avšak na otázky, ktoré som vyššie spomenul nám film jasnú odpoveď nedáva. Kamera viackrát sníma iba tváre hercov a neukáže, čo vidia. Takto skončí, aj celý film. Čakal som, že ešte bude vysvetlenie celej záhady a zrazu prišli titulky.

plakát

Těla (2023) (seriál) 

Napriek tomu, že sci-fi veľmi nemusím, toto príjemne prekvapilo, a to až tak, že 3* sa mi vidí ako málo. Štyria detektívi v rôznych časových obdobiach, dekády od seba vzdialených, vyšetrujú tú istú, záhadnú vraždu. Už len samotný námet zhrnutý v predchádzajúcej vete je celkom originálny. V seriáli sa sem tam vyskytnú aj nejaké hluché miesta. Výhodou však je, že viacmenej každé obdobie, každý detektív/ka má v jednotlivých epizódach svoju minutáž a potom je na rade iný detektív/ka, z iného obdobia. Takto divák, ktorému niektorý detektív/obdobie nie je veľmi po chuti, vie, že čoskoro príde čas tých ďalších. Toto bol aj môj prípad. Čo sa týka samotného príbehu, vo vyšetrovaní vraždy sa postupne odhaľujú nové detaily a s postupom času je to aj viac a viac sci-fi (cestovanie v čase hrá hlavnú úlohu) a podľa mňa aj graduje napínavosť, ale príbeh nezačne byť príliš komplikovaný. Minimálne som nemal pocit, že by som sa v ňom začal strácať, ako to pri niektorých sci-fi snímkoch zvykne byť.

plakát

Manželská historie (2019) 

Jedna z podarenejších verzií filmov z rodinného prostredia, kde manželstvo začne škrípať a na rad prichádza rozvod. Avšak  téma rozvodu a vysporiadania sa s opatrovníctvom detí je už dosť obohraná pesnička z dielne Hollywoodu a pre mňa tento film nepriniesol nič nové. Herecké výkony dvoch hlavných postáv celkom potešili, ale viac sa mi páčil Adam Driver. Prekvapilo ma, že z piatich nominácií na Oscara to na sošku dokázala pretaviť len Laura Dern, ktorá mi vo filme vadila najviac a nemyslím, že si zaslúžila nomináciu, nie to ešte samotného Oscara.

plakát

Zločin v rodině (2020) 

Pomalý film, ktorý len postupne odhaľuje tajomstvá rodiny, hoci to až také veľké tajomstvá nie sú, keďže väčšina sa z deja filmu dá vytušiť. Chýbajú tomu trochu búrlivejšie emócie, keďže ide o drámu. Tiež ma trochu negatívne prekvapili niektoré scény z pohľadu dramatiky a emocionality (napr. keď chlapík nájde zabité novorodeňa vo svojom dome, zdá sa, akoby ani nebol šokovaný).

plakát

Fér hra (2023) 

Za mňa podpriemerný film. Atmosféra finančného trhu bola nemastná, neslaná. A odkedy dostala povýšenie Emily namiesto snúbenca Luka, tak pokračujúci dej bol až príliš predvídateľný. Námet zaujímavý, prevedenie nevyšlo. Z pohľadu scenára som si celý čas hovoril, že to musela napísať žena a v titulkoch som zistil, že som sa nemýlil (nič proti nim, ale toto bol priveľmi do očí bijúci feministický pohľad na to, ako si dobre vyzerajúca žena vybuduje veľkú kariéru v mužskom svete a potom sa to začne kaziť), proste tie hádky medzi ústredným párom boli absurdné a aj mužská postava sa miestami chovala ako nejaká hysterka.