Les Invasions barbares
Les Invasions barbares
Invázia barbarov
The Barbarian Invasions
The Barbarian Invasions
The Barbarian Invasions
Režie:
Denys ArcandScénář:
Denys ArcandKamera:
Guy DufauxHudba:
Pierre AviatHrají:
Rémy Girard, Stéphane Rousseau, Dorothée Berryman, Louise Portal, Dominique Michel, Marie-Josée Croze, Marina Hands, Roy Dupuis, Micheline Lanctôt (více)Obsahy(1)
Jeden z najznámejších režisérov frankofónnej Kanady, Denys Arcand, nadviazal filmom Invázia barbarov po 17 rokoch na svoj film The Decline of the American Empire. V Invázii barbarov sleduje svojich hrdinov zostarnutých, trochu zlomených životom, stále však ešte plných ideálov a vitality. Hlavný hrdina Rémy je univerzitný profesor histórie, ktorý celý život miloval ženy, zábavu, víno a ľavicové ideály. Po kolapse je hospitalizovaný v nemocnici a jeho bývalá žena Luise okamžite zavolá ich syna Sébastiana, ktorý si buduje kariéru úspešného a bohatého makléra v Londýne. Hoci Sébastien a Rémy spolu kvôli rozdielnym životným filozofiám nikdy dobre nevychádzali, Sébastien okamžite priletí do Kanady a snaží sa otca presvedčiť, aby sa dal previezť na súkromnú kliniku. V štátnej nemocnici sú totiž žalostné podmienky, pacienti ležia i na chodbách. Rémy však bol jedným z hlásateľov socializácie zdravotníctva a trvá na tom, že bude znášať i jej neblahé následky. Po vyšetrení v americkom Baltimore je jasné, že Rémy má na mozgu zhubný nádor a zostáva mu už iba niekoľko týždňov života. Sébastien sa rozhodne, že proti otcovej vôli mu spríjemní posledné dni života: podplatí zdravotnícke odbory, aby mu zrenovovali samostatnú časť nemocnice, zaobstará mu špeciálnu starostlivosť, zaplatí jeho študentom, aby ho prišli pozdraviť a z celého sveta zvolá k smrteľnej posteli jeho najlepších priateľov a dávne i nedávne milenky.
Dokonca, keď už ani silné dávky morfia nedokážu utlmiť bolesti, s pomocou narkomanky Natalie mu zaobstará heroín. Hoci Rémyho životná filozofia jeho najbližším vždy iba ublížila, vďaka Sébastienovi si ju môže udržať až do smrti. Rémy je predstaviteľom umierajúcej generácie a umierajúceho sveta, v ktorom ešte existovala viera v ideály a ich naplnenie. Sébastiena považuje za chladného predátora, ziskuchtivého biznismena, predstaviteľa novej generácie barbarov. Počas posledných týždňov svojho života však Rémy prichádza na to, že i Sébastien uznáva základné životné hodnoty. Sébastien poznáva otca z jeho silnej a nezlomnej stránky, nielen ako večne nedospelého a ľahkovážneho bonvivána. Arcand nevyhrocuje dramatický konflikt medzi otcom a synom, smeruje skôr k zmiereniu, k poznaniu, že hoci starý svet umiera, v tom novom barbarskom ešte môžu pretrvať základné morálne hodnoty. Režisérovi sa v žánri tragikomédie podarilo s nesmiernym šarmom a ľudskosťou, bez pátosu a sentimentu zobraziť smrť človeka i smrť jednej generácie. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (135)
Příjemný film s dobrým tahem na bránu. Problémová je "televizní" kamera a hlavně spousta otravných keců přátel hlavního hrdiny, které šustí papírem. Pokud se tu srovnává s českými Želary, tak ty byly minimálně uvěřitelnější a v jistém smyslu upřímnější. Na druhou stranu předkládá Invaze barbarů spoustu otázek, které si minimálně před smrtí položí každý a na něž je těžké NEHLEDAT odpověď. ()
Tento kanadsko - francúzsky oscarový film - Invázia barbarov, by som nenazval týmto názvom, ale Inváziu, ako prvé slovo, ponechám, namiesto barbarov, doplním akýmsi nelichotivým prívlastkom hrubšieho významu, môže byť aj vulgárneho, ale v rámci slušnosti, tak teda : Invázia - MAGOROV, DEBILOV, IMBECILOV, IDIOTOV, FEŤÁKOV... a množstvo iných, doplňte si sami. Hlavná postava, Rémy, je smrteľne nevyliečiteľný sukničkár, okolo ktorého sa časom zoskupia známi a rodina, ktorí ho prišli do nemocnice podporiť, aby nemyslel na to najhoršie, a tak jeho pohotový syn, Sébastien, zaobstará, ako čerešničku na torte, HEROÍN, ktorý mu pichá ochotná feťáčka, za prispenia garančného zaistenia od dealera, ktorého financuje zmagorený Sébastien. Toľko bláznov pokope, som už dlho nevidel, a to som si myslel, že ma čaká zaujímavý film, ktorý by mal spĺňať moje náročné požiadavky. Bohužiaľ, toto je niečo takmer nestráviteľné !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Hrozná réžia a strih ! Neviem, či som videl horší film, ako je tento, myslím, že ktorý by chorí akademici ocenili, zrejme boli všetci, ktorí tak učinili, na práškoch, inak si to neviem vysvetliť ! Tomuto snímku, ak by som to dopredu vedel, by som sa veľkým oblúkom, čo najviac - VYHOL, nestalo sa tak, a tak viem, že neexistuje žiadna garancia úspechu v podobe OSCARA, ktorého koľkokrát títo pakovia odovzdajú, totálnym skrachovalcom, ako je Arcand a spol. ()
[2,5*] "Is there an -ism we haven't worshipped?" "Cretinism." Nie, milí moji zlatí! Všetky tie -izmy, ktoré ste uctievali, ste zrejme ani nechápali, zato v tom kreténizme ste boli viac než doma. Máme tu opäť tú podarenú skupinu údajných intelektuálov z filmu Úpadek amerického impéria (1986) (tentokrát po 17-ich rokoch), ktorí v ich neznesiteľne afektovaných prejavoch dávajú najavo, ako neznášajú blbcov. A pritom sa ich debata stále dookola točí okolo zvrhlých sexuálnych narážok, pričom sa na tom vulgárnom, totálne nevtipnom humore všetci zborovo rehocú. Ak by som parafrázoval citát jednej z postáv ("Her breasts outweigh her brain. The quantity of blood they require drains the brain."), tak zrejme im rozkrok vysal z mozgu všetky známky inteligencie. Všetky tie pôvodné postavy sú rovnako odpudivé ako predtým, celkovo je ale toto pokračovanie znesiteľnejšie, a to práve vďaka novým postavám. Paradoxne jediná ako tak sympatická postava vo filme je drogová závisláčka (Marie-Josée Croze). Film na mňa celkovo pôsobí ako jedno falošné divadielko, totálne odtrhnuté od reality, s mizernými hereckými výkonmi (snáď až na pár výnimiek, akou je spomínaná Marie-Josée Croze). Zaradené v zozname .1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete "Friends, sharing this modest life with you has been a delight." ()
Vůbec ne ta bláznivá fraška, na jakou to vypadá z většiny popisů, ale dost vážně míněný film o posledních věcech člověka, i když notně odlehčovaný humorem spíš hořce sebeironickým než ztřeštěným nebo cynickým, bez absurdního vylhaného optimismu Skafandru a motýla a podobných lacině humanistických limonád. Bilancuje se tu éra, která odchází s generací „volné lásky“ a s koncem dvacátého století, příznačně ohraničeného útokem na manhattanská dvojčata, účtuje se s dravým kapitalismem, veřejným zdravotnictvím i s odbory, polemizuje se s církví, hledí se s obavami do budoucna – a rozhodně se nevolí snadné cesty, nezjednodušuje se ani nepřikrašluje: Luxusní umírání v láskyplném kruhu rodiny a přátel, vyhandlované uprostřed přecpané státní nemocnice za úplatky z peněz, kterými hlavní hrdina pohrdá. Jeho neustálé protináboženské filipiky, které jdou autorovi evidentně z duše, ale vyústí v prazvláštní remízu s nemocniční řádovou sestrou, která je nakonec jediná, kdo pacientům opravdu naslouchá. Prázdné tlachy požitkářských vzdělanců a samozřejmá empatie novodobých barbarů. V jádru generační film, který říká: „Nevíme, jestli náš život a naše ideály vůbec dávaly nějaký smysl, nevíme, co bude se světem dál, odcházíme s neurčitým pocitem, že jsme něco nedokončili, odcházíme v úzkostech a nechce se nám, protože ze všech lidí v dějinách zdaleka nejmíň tušíme kam a proč, protože nemáme víru v Boha, v komunismus nebo aspoň v konzum,“ ale přesto nakonec skoro zázrakem dospěje k čemusi, co lze nazvat smířením, velkorysostí a opatrnou nadějí, přičemž většinu času dokáže být současně brutálně upřímný, zadumaný i prudce zábavný. Skoro za 90 %. ()
90 % Skvelý film. Skvelá "európska" atmosféra. Miestami zrovnateľné s VOLANÍM MORA. Sympatickí herci, rapkajúci kúzelné dialógy, drogy, láska, problémy s prostatou... Stačil len náznak, pohľad, objatie a mne bolo všetko jasné. Smutný film, pri ktorom som sa často usmieval. "Ešte pred pár rokmi by som po tebe skočil, a ani si nepýtal povolenie...""A vieš, že by som sa možno ani nebránila?" Skvelé... ()
Galerie (31)
Photo © 2003 Miramax Films
Reklama