Gosford Park

Stará dobrá Anglia s jej stáleprítomným dažďom, aristokraciou, pre ktorú je dodržiavanie tradícií viac, ako dodržiavanie zákonov a služobníctvom, ktoré sa pokúša vo chvíľach, keď nie je zamestnané odhadovaním prianí svojich pánov, žiť vlastný život. Keďže život, zvyky a tradície šľachty ma bez ohľadu na krajinu pôvodu nezaujímajú a Roberta Altmana nepoznám, jediným dôvodom mojej zvedavosti bola účasť Kristin Scott Thomas. Ale ani jej postava s tvárou pokrovej pohyblivosti ma nenadchla. Napriek všetkému som ochotný dať tri hviezdičky ako odškodnenie za to, že na film expresne rýchlo zabudnem. (17.06.2013)

Robert Altman prišiel, aby na smrť unudil väčšinu divákov očakávajúcich svižnú retro detektívku v klasickom štýle Agathy Christie. Tú menšinu potešil spôsobom, akým komerčnú detektívnu produkciu inovoval - vražda v anglickom zámku nikoho zo zúčastnených zvlášť nevyvedie z miery, pretože sa to "akosi patrí", neúmerne predĺžil expozíciu a vložil dráždivo veľké množstvo scén a postáv, ktoré s vraždou a jej vyšetrovaním vôbec nesúvisia. A vie, čo robí, pretože sledovať unudenú spoločnosť neznamená automaticky nudiť sa (kto videl trištvrtehodinovú bálovú scénu vo Viscontiho Gepardovi, vie, o čom hovorím) a takisto vie, že ak najdramatickejšou udalosťou filmu je vražda a vyšetrovanie, nemusí ísť nevyhnutne o detektívku. A veru ňou ani nie je. Je to maniakálne, obsedantné zaujatie medzivojnovým obdobím? Je to snaha o altmanovskú "komplexnosť"? Je to brilantná sociologická štúdia (groteskný zvyk služobníctva preberať mená svojich pánov, aby každý vedel, kto ku komu patrí)? Možno. Je to ťažký film čo sa týka vnímania, pozornosti a koncentrácie a teda aj hodnotenia. Predsa len si však myslím, že na tej koncentrácii až tak nezáleží - film diváka bezohľadne zahlcuje množstvom mien, ktoré nie je možné priradiť príslušnej osobe snáď ani po treťom zhliadnutí, čo je zámerný a rafinovaný spôsob navodenia špecifickej atmosféry. Je to film z rodu tých, ktoré vás zaujmú i bez perfektnej orientácie v teréne, a to z celkom prostého dôvodu - pretože majú Štýl (analógiu vidím v L.A. Prísne tajné). Scenár zaujímavo narába s hovoreným slovom. Hovorí sa tu prakticky nepretržite, ale skutočných dialógov zaznie prekvapivo málo, keďže rečový prejav hercov je redukovaný na poznámky, glosy, komentáre, na ordinérnu konverzáciu a "small talk". Ak na dialógy dôjde, sú vecné, presné a ironické, bez pokusov o zbytočné významové presahy, ktoré by v takto koncipovanom filme pôsobili rušivo. Gosford Park je špičková filmárčina, na druhej strane absenciou hlavnej postavy či postáv príbeh stráca ťažisko a stáva sa chladne odťažitým. Čakal som väčší emocionálny potenciál. Jedna scéna ma ale dostala - Neviemaký "His Lordship" sa pýta Neviemakej slúžky, či verí v šťastie a ona celkom spontánne a úprimne odpovie. Toto bolo omnoho lepšie než morbídny flirtík Kristin Scott Thomas s "raienom filipí". Mimochodom, film bol nakrútený v perfektne zachovanom palladiánskom Wrotham Park, Hertfordshire z roku 1754, hoci titulky nás presviedčajú o niečom inom. Existuje však aj skutočný Gosford - Gosford Castle v Severnom Írsku - strašidelne vyzerajúca a autokraticky pôsobiaca architektúra v štýle Norman Revival, ktorá sa však hodí na celkom iný typ filmu. (23.03.2006)

Velké zklamání. Výtečná hudba, ale jinak? Kdo si má proboha pamatovat třicet postav?! Vražda, která hraje ve filmu stejnou roli jako vidlička chybějící na stole? A těch skvělých herců byla obrovská škoda, když v takovém množství postav dostal každý jenom minimum prostoru. Chápu, že to muselo dát hrozně moc práce, tolik postav, tuny dialogů a a kostýmů...avšak až na krásnou hudbu je to film značně nedivácký. Nesrovnatelné se Soumrakem dne. (20.11.2009)

Vyjímečný je tenhle film nejen podle mého výbornou režií a scénářem, ale i tím, že ho netáhne jak je tomu zvykem jedna nebo dvě hlavní postavy, ale přes 20 na rovinu postavených postav. Všechny jsou obsazeny výbornými herci, kteří dali vykreslením svých malých postav a svým mistrovstvím vyniknout atmosféře a příběhu. Ten je sice o vraždě, ale hlavně o způsobu života a myšlení anglické aristokracie vyprávěný z pohledu jejího služebnictva. (19.04.2003)

Vynikající scénář, který zcela vážně mapuje život na jednom šlechtickém sídle během pořádání honu, a zároveň si ze spousty věcí nepokrytě a trochu jízlivě střílí. Perfektní režie dokazuje, že Robert Altman ještě nepatří do starého železa, a dovoluje nám život v Gosford Parku sledovat v zajímavých, dlouhých záběrech. Třešničkou na dortu je vynikající herecká sestava, která nemá moc slabších míst. Zhruba třicítka herců tu ztvárnila působivé a uvěřitelné miniatury, které by mne nejspíš zaujaly i bez kriminální zápletky (ta je tu ostatně spíš na odlehčení). (12.03.2005)