Gunslinger Girl - Season 1

Promo foto 5 lolitek se zbraněmi těžkého kalibru? To by mohlo nalákat lecjakého nekňubu co ví kulový o kvalitě pohyblivých obrázků. Což je docela problém, jelikož ten dotyčný na to pak nadává jak je to špatný. Ale to je i záležitost zařazení do škatulky. Akční? Ale kdeže, tady se nehraje tolik na efektní střílení a parádičky a finesy (mimochodem i když jich je jak šafránu, jsou vykresleny s úžasnou zručností) nýbrž jde o zobrazení psychologie postav, ať už jsou to dospívající děvčátka co se různě vyrovnávají s údělem trénovaných zabijáků nebo jejich "Handlerů", kteří na ně dohlíží a po svém k jednotlivým svěřeňkyním přistupují. A nesmím opomenout ani lahůdkový konec, který nedojme jen naprostého cynika (já jsem obyčejný cynik :D ) (25.01.2008)

Námět Gunslinger Girl ve mně nevzbuzoval příliš velkou důvěru, stejně tak informace, že by nemělo jít o akční seriál, ale spíše psychologické drama. Tak tomu skutečně je, ale mé obavy se naštěstí ukázaly jako neopodstatněné a já se dočkal dalšího velmi dobrého anime. Sice mi asi 4 díly trvalo, než jsem mu přišel pořádně na chuť, ale zbytek dílů už jsem si dokázal užít naplno. Užít možná není úplně to pravé slovo, seriál se povětšinou nese v neveselém až smutném duchu, přesto jeho konečné vyznění není nějak depresivní. Absence nějaké ustřední dějové linie je trochu nepříjemná, ale vzhledem k tomu, že hlavní náplní seriálu je zprostředkování pocitů hrdinek a vykreslení jejich vztahů s instruktory, není to závažný nedostatek. Za nejpovedenější a nejemotivnější považuji osmý díl, společně s úplným koncem patří k nejlepším momentům Gunslinger Girl, ač Angelica v seriálu vystupuje méně než jiná děvčata, ty nejsilnější scény patří právě jí. (07.05.2007)

V tej záplave päťhviezdičiek budem ako päsť na oko , ale budiž. Takže : námet výborný, opening song luxusný. Malé dievčatká zabíjajúce pre vládu a ich inštruktori tvoria fratello, súrodencov. A tu začína prvý problém, ak nerátam nelogický fakt a nezodpovedanú otázku, prečo len dievčatá keď chlapci sú emocionálne stabilnejší. Seriál sa primárne zameriava na vykreslenie vzťahov medzi inštruktormi a gitai, resp. trochu i medzi gitai navzájom. Avšak i keď tieto maľuje pomerne presvedčivo, zabúda na vývoj postáv a ich vzťahov. Postáv o ktorých chce seriál rozprávať je strašne veľa a skladačka ich mikropríbehov nedokáže poskytnúť presvedčivú kresbu väčšiny z nich. Na priestore trinástich dielov to je však prakticky nemožné. Takto si seriál vlastným zameraním na snahu o sprostredkovanie psychických stavov hrdiniek sám láme krk. Druhý a zásadný problém je absencia jednotiacej príbehovej linky. GG totiž príbeh nemá . Tvorcovia sa pravdepodobne spoliehali na to, že zobrazenie vzťahov v rámci Spoločnosti postačí divákom na plné hodnotenie. Bohužiaľ, keďže v tomto ostali na polceste, nejaký príbeh by GG mať mali. Jednotlivé misie spolu súvisia len okrajovo a epizódy sú rámcované skôr postavami než udalosťami. Vzhľadom k tomu a k absencii vývoja postáv som si nedokázal k postavám vytvoriť nejaký vzťah. Emocionálne tromfy GG vytiahne až v posledných piatich minútach . Ďalšie výhrady by som mal k animácii , ktorá niektoré sekvencie používa vo viacerých scénach a celkovo nepôsobí práve zložitým dojmom, hlavne pokiaľ ide o vedľajšie postavy. Podobnosť s fenomenálnym Noirom je vskutku náhodná a podľa môjho názoru je GG omnoho nižšia liga . Pôvodne som chcel dať 5/10 ale diel č. 7 ma donútil to zmeniť. Ak sa pýtate prečo, tak ste nikdy neboli vo Florencii a nestáli 45 minút v Uffizzi pred Botticceliho Venušou a Primaverou, neprechádzali ste sa po Piazza de la Signoria a nemôžete skutočne pochopiť slová, ktoré hovorí Rico v Uffizzi účtovníkovi na úteku. 7/10 (22.01.2007)

Pri písaní komentára počúvam famózny soundtrack tohoto úžasného majstrovského diela. Nebyť toho, že som už videl legendy ako Hellsing, resp. GITS: S.A.C., bez okolkov by som vyhlásil Gunslinger Girl za najlepšie anime-seriál, aký som kedy videl. Kam sa hrabe Death Note či FullMetal Allchemist. Klenot so silným psychologickým dopadom na diváka, plný napätia a emócií, ktorý ma absolútne uchvátil, a nepustil. Príbeh o malých dievčatách, využívaných na špeciálne zásahy a nájomné vraždy, krvavá akcia, postavy, ktorým človek vidí priamo do duše... a geniálny opening s nádhernou ústrednou piesňou, ktorá zo mňa vyžmýkala aj zvyšky ľudskosti. 100% (15.08.2013)

Nápad s agentúrou používajúcou cybor-girls na boj so zlom je síce pekný, ale za celý seriál sa spraví jedna normálna akcia, čo stojí za to a nepochopil som celkom v čom spočívala ultimatívnosť dievčatiek ospravedlňujúca existenciu celého experimentu (musia pobehovať furt s handlerom, majú obmedzený lifespan- v jednom diele po x mesiacoch tréningu dokonca Giuse-san hovorí Henriette, že ešte stále strieľa lepšie ako ona). Kam sa hrabú na Kiriku z Noir... V okamihu keď sa ale seriál zameria na vykreslenie gitai, ukáže svoju pravú silu. Každé dievča má svoju “pohnutú” minulosť, ktorá ich do sekcie dostala, túžby, záľuby ale najmä “afection“ v rôznej forme pre ich handlerov. A práve tu spočíva pravá sila seriálu. Každé dievča sa snaží získať si náklonnosť svojho fratella. Ich vzťah ku gitai prechádza škálou od opätovanej lásky? Giuse-sana k Henriette až po chladný postoj Lauro-sana vidiaci v Else iba nástroj na plnenie rozkazov. Práve vykreslenie citov mechanických zabijačiek, ktoré ale vo svojom vnútri naďalej ostávajú iba malými dievčaťami túžiacimi po láske a priateľstve, spolu so skvostným soundtrackom (ako už viaceí napísali, konečne zasa raz nedementný opening) robí z GG aj napriek absencii príbehu a vývinu postáv nadpriemernu záležitosť. 8/10 P.S: Nápad s vymýšľanim rozprávky o cestovinovom kráľovstve je jednoducho skvostný:-) a musím dodať, že ako človek znalý Talianska sa mi páči ako verne sa tvorcom podarili túto krajinu aj s jemnými nuansami zobraziť. (13.01.2008)