Fireworks
Obsahy(1)
Obrazoborecký a homoerotický pohled na muže, který sní o námořnících, natočený sedmnáctiletým Angerem během víkendu, kdy rodiče nebyli doma. Anger prohlásil: „V tomto filmu je všechno, co můžu říci o sladkých sedmnácti, americkém námořnictvu, amerických Vánocích a 4. červenci.“ (oficiální text distributora)
Recenze (14)
Jeden z prvých filmov Kennetha Angera, ktorý nakrútil ako 17 ročný chalan a sám si strihol úlohu snívajúceho muža. Na nemocničnom lôžku letí ranený, na stolíku stojí sadrový odliatok ruky s niekoľkými odlomenými prstami. Muž zaspáva, začína sen. Nočná mora? Túžba masochistického homosexuála? Romantickú nočnú oblohu strieda brutálne násilie skupiny námorníkov s reťazami zakončené bielo salkoidnou tekutinou čúrkom oblievajúcou mužské telo..., pisoáre..., penis ako horiaca rachejtľa..., vianočný stromček na hlave.., polonahí námorníci s vyrysovanými svalmi... Bizarná zmes nápadov, akoby kombinovala modelov z čiernobielych špecializovaných gay magazínov s historkami Jeana Geneta. Estetizácia bolesti. Zvrátenosť, spočívajúca v obhajobe násilných zločinov, spôsobujúcich rozkoše, mi neladila už pri čítaní Genetových románov, rovnako ani tu homosexuálnu túžbu po násilí ako prostriedku, či cieli rozkoší nedokážem oceniť (vyskytuje sa v istej miere aj v niektorých Fassbinderových a Pasoliniho kúskoch). Atmosféra filmu a použité postupy odkazujú na Andalúzskeho psa. Namiesto poézie a hravosti Buňuelovej prvotiny Anger ponúka síce nápaditú, no bolestínsky pôsobiacu víziu. ()
Bohužiaľ ide táto téma úplne mimo mňa, takže či je Fireworks geniálnym dielom, nie som schopný posúdiť. Určite je zaujímavým, plným nápadov, odvážnym a plným hnevu a testosterónu. No a pripadal mi prehľadnejší, ako Scorpio rising. Z určitého hľadiska je to výborná komédia. Najmä pre (nás) heterosexuálov. ()
Tento poválečný Angerův film mi připomíná zpracováním spíše filmy předválečné, nicméně je velice zajímavý svým námětem i za jak krátkou dobu vznikl pod taktovkou tehdy ještě mladíčka Angera. Ten je ve filmu znásilněn a mučen skupinkou mužů, celým filmem prostupuje symbol ohně, plamene, mužského semene a nakonec se snílek probouzí ze sna a jejda, kdo vedle něj na posteli leží … ten svalovec, tak zbožně obdivovaný Angerem před tím, než potkal námořníky s řetězy. Kromě úvodního vstupu je film beze slov … 7655 ()
Plameň v expozícii filmu prichádza do záberu , kedy kamera sníma rozbúrenú rieku. Blčiaci oheň sa v nej stráca. Voda ho hltá, mizne a následne v zábere stojí námorník, ktorý v náručí drží mladého muža ako Michelangelova Madona v skulptúre Pieta. Zobudenie mladého muža je sprevádzané kameramanskou výpoveďou , kde Kenneth Anger okrem iného technickým okom kamery skúma odlomené prsty zo sadrovej sochy ruky, čím zliepa pre diváka nemého, ale zato veľmi poetického rozprávača usilujúceho o upriamenie pozornosti na viaceré symboly , ktoré sú echom vnútornej stránky mladého , začínajúceho filmára v časoch po ukončení svetovej tortúry vo forme druhého devastujúceho globálneho konfliktu neľahkej prvej polovice dvadsiateho storočia. Čo jedinec v takomto období hľadá ? Primárne ideovo siaha po zmysle svojej existencie. Snaží sa zakotviť a snímať realitu z pevných základov individuálneho sebaurčenia. Evidentne išlo o ruku Božiu. Tá je vystavená režijnej obrazovej kritike. Má odlomené prsty . Prestala mať na svojich veriacich dosah. Bezprstá ruka nemôže spojiť ukazovák a prostredník k požehnaniu svojich ovečiek , a teda sa ocitá na poloprázdnom stole . Nie však v miestnosti vojenského lazaretu, ale v neznámej izbe. Takouto neznámou bol aj svet pre mladého Kennetha Angera, hľadajúceho svoje intelektuálne aj existenčné korene. Hlavný aktér si spod prikrývky po prebudení vyberá sošku a ukladá ju na nočný stolík. Zrejme išlo o sošku nejakého starobylého božstva. Autor filmu možno týmto postupom chcel naznačiť, že princípy našej dôvery v entity majú svoj dominantný post vo fáze nášho spánku, kedy na naše telo doľahne bezbrannosť a pokoj, v ktorom sa človeku najľahšie verí, že má na nás dosah vyššia moc. Ako inak sa dá vysvetliť fáza spánku spojená s nekonečne interesantnými a komplikovanými snami ? Aj záchrana hlavného aktéra bola holým a bezbranným snom. Človek v spánku ostáva sám pred sebou nahý, pretože pokiaľ aj existujú tajomstvá , sen ich človeku samotnému odhalí ( o analýzach snov a podvedomia hovorí vtedy autorovi určite známe dotyčnú mienku tvorivé duo Sigmund Freud a Carl Gustav Jung ). Takéto intímne sny si ale ťažko hľadajú svoju pozíciu v rámcoch skutočného jestvovania individualistu, na ktorého sa vzťahujú i keď fiktívne , ale zato intenzívne povinnosti voči väzbám, ktoré so spoločnosťou podľa oficiálneho mienenia musí dodržiavať. Preto sú fotografické kópie výjavu sna na zemi nezaostrené. Majú problém nájsť svoje miesto pre skutočnosť – aj keď možno vychádzajú zo spomienok zrejúcich do podoby aktuálneho stavu hlavného protagonistu. „GENTS“ je prechodom do pavučiny ciest , po ktorých sa ženú motorizované stroje osvecujúce dlhé asfaltové cesty aj počas noci. V takomto obraze musel aktér pred vychádzaním na ulicu ustanoviť v sebe súdy, že ho čaká bariérovaný kontakt s okolím, ktoré je nič netušiace vo vzťahu k jeho vnútru, a tak môže prísť k jeho odhaleniu, čo sa neskôr môže stretnúť s ostrou konfrontáciou okolia. Aj výprask ale prináša pôžitok a v každom dravcovi je niečo krotké, ale v každej koristi je taktiež niečo dravé – aj keď sa jedná iba o myšlienku páchnucu ako zdochlina pre supy. Myslím, že práve to slúžilo ako idea gradujúca k fyzickému napadnutiu hlavného hrdinu a k vytrysknutiu krvi. Tá slúži ako predzvesť satisfakcie. U Kennetha Angera konkrétne tej sexuálnej, spermatickej, myšlienkovej. Preto ku koncu horia fotografie ako spomienky, preto sú na nich znateľnejšie postavy a preto myšlienky spálila tradícia Vianoc ( symbol s Vianočným stromčekom ) . Summa summarum chcel Kenneth Anger zrejme nechať pre svoju rodinu odkaz „ Merry Christmas, som homosexuál“ . () (méně) (více)
Fireworks aneb Sperma jako litry mléka stékající po rozkoší z naprosté podřízenosti vypjaté mužské tváři /// Kenneth Anger, jeden z mála filmových tvůrců, u kterého se nebojím hovořit o genialitě, natočil v mládeneckém věku jeden ze svých nejlepších filmů, výjimečných i v kontextu dnes již legendárního celoživotního díla talentovaného umělce. Traduje se mýtus o sedmnáctiletém Kennethovi, který natočil Fireworks jen se skupinou svých přátel během jediného víkendu, když rodiče odjeli. Ale těžko říct, co je na tom pravdy, když se údaje o Angerově věku v tolika zdrojích tolik odlišují. Ale mlád byl, to jistě. Přes nízký věk nepostrádal tvůrčí odvahu, (intuitivní) porozumění filmovým prostředkům i jejich sebejisté ovládnutí. už tehdy stvořil svůj charakteristický rukopis a zadal si osobní téma, načrtl základ pro téměř celé své dílo a natočil experimentální, trochu také surrealistickou (ale spíše v rovině obsahu než pojetí) zpověď/výpověď o sobě samém – film o nočním snění sexuálně nezkušeného, submisivně založeného mladíka (hlavní roli hraje Anger sám) o naplnění odvážných erotických fantazií s několika mariňáky (vojáci, především pak američní Jarheads plní příléhavou roli ryzí mužnosti), na které by se ve stavu bdělosti dost možná zdráhal i jen pomyslet. sebevědomě, ovšem přitom poslepu nás Anger vede hluboko do své vlastní duše. přes výsostně privátní tématiku filmu není stopy po častých vadách jiných talentovaných tvůrců, potýkajících se s osobní, intimní filmovou výpovědí, kteří sami sebe nevědomky a bezděčně omezují a upírají divákovi vcítění a plné pochopení. důvodem bude paradoxně právě Angerův nízký věk, bez zkušenosti, předpojatosti, ještě než na řadu přichází zpytování je snazší dosáhnout bezprostřednosti, Angerovy totální upřímnosti a sdělnosti. ale to je jen planá hypotéza. ()
Galerie (7)
Photo © Canyon Cinema
Reklama