Sběratel polibků

„Vieme iba toľko, že bola mladá. A že nemala zomrieť.“ Po Mlčaní jahniat chcel mať každý producent trhák o sériovom vrahovi. Nastala teda vlna podobne ladených filmov, seriálov a paródií (Milénium s Henriksenom, Zberateľ kostí, Sleduje ťa vrah, Mlčanie šuniek, Kalifornia, Vraždy podľa predlohy). Jednou z kultoviek sa stalo Sedem. Zberateľ bozkov pôsobí ako jeho spin-off. Zároveň je to asi najdecentnejší serial killer 90. rokov;  môžu si ho pozrieť aj diváci, ktorým serial killer pripadajú drsné. Kniha bola tvrdšia. Vo filmovej adaptácii vrah zabije v podstate len jednu (!) ženu a vlastne aj tú v skutočnosti nezabije on, ale lesné zvieratá (!!). A kým v románe znásilňoval ako na bežiacom páse a pomerne explicitne, vo filme o znásilňovaní padnú dve vety a tým to hasne. Scenár je osviežujúci (bez spoilerov sa o tom nedá baviť) a dokáže prekvapiť, hoci časť z toho pochováva šialený slovenský dabing, na základe ktorého hneď viete, kto je vrahom (zaujímalo by ma, ako je to vyriešené v pôvodnom znení). Originálne je, že Alex Cross na mieste činu nielenže nemá kompetencie, ale tam v podstate ani nemá čo robiť a ostatní ho tolerujú len preto, že ho poznajú alebo majú pochopenie pre to, že jednou z unesených je jeho neter. Dynamickému deväťdesiatkovému krimitrileru režiséra Garyho Fledera (Čo robiť v Denveri, keď je človek mŕtvy, Nepovedz ani slovo) veľa dáva extrémne sympatický Freeman, odvážna bojovníčka Ashley Judd a pekný vzťah plný dôvery a priateľstva, ktorý medzi sebou majú (v literárnej predlohe sa z nich stali milenci, čo nefungovalo). Kasting podporných rolí sa vydaril (Bill Nunn, Roma Maffia, Richard T. Jones, Brian Cox). Poteší fantastická výprava miest a mestečiek zovretých prírodou. Kameraman Aaron Schneider (Simon Birch) v hojnom počte pracuje s parádnymi panoramatickými zábermi. S tvorbou zovretej atmosféry mu výdatne pomáha zasnený skladateľ Mark Isham (Kadiaľ tečie rieka). Mnohé veci sú komické (mlieko) a ďalšie nelogické (preživšiu obeť sériového vraha ležiacu v nemocnici stráži civil, hlavný hrdina podnikne v dvoch momentoch akciu na vlastnú päsť, čo sa minimálne v jednom prípade skončí tragicky, pozoruhodná je i sabotáž zo strany Kate pohybujúcej sa pár metrov od páchateľa, ktorý vie, ako vyzerá, pričom ona vie, že on vie). Niektoré však nie sú chybou tvorcov, ale nepozorných divákov (Kate skutočne nemohla určiť miesto svojho pobytu, keďže bola niekoľko dní nadrogovaná). Niektoré drobnosti sú pre neznalca knižnej predlohy nepochopiteľné (Cross je vdovec). Iné zas nevysvetlené (prečo si Kate na diskotéke pomýlila sledovaného s Casanovom?). Strih je občas divný (Cross sa prepadne do studne, strih, je hore; pofidérny vzhľad bitky v kuchyni atď.). A spomalené zábery sú ako z nočnej mory. Napriek tomu si výsledok 4* zaslúži a ja osobne som si rôzne nelogické blbosti všimol asi až niekde pri piatej repríze a dve desaťročia od premiéry a to som obvykle na filmové chyby ras). Škoda, že sa vysoko nastavenú latku nepodarilo udržať a potenciálne vynikajúca séria (Pattersonovi v ČR do r. 2019 vyšlo 24 románov o Crossovi) sa zasekla pri jednom strašne atmosférickom, ale zároveň strašne zostrihanom prequele (Ako pavúk) a neviditeľnom prequele prequelu s Tylerom Perrym. Na tom, že Freemanovu rolu mal pôvodne hrať Samuel L. Jackson je najprekvapujúcejší dôvod, z akého účinkovanie odmietol: vraj bol príliš mizogínny. Pravdupovediac ma to dosť zaskočilo, odjakživa som mal pocit, že Ashley Judd tu hrá veľmi silnú, emancipovanú bojovníčku... Hoc mala snímka dobré dobové recenzie, napokon nezarobila ani na svoj nízky 27-miliónový rozpočet (celosvetová tržba 24, preto je prekvapivé, že o pár rokov neskôr vôbec nový diel resp. prequel). (26.10.2004) (méně) (více)