bloodline

Mať Jacka Nicholsona v hocičom je polovica až 99% úspechu. Zvyšok len... Veď viete ako - "Kto nič nerobí, nič neposerie". Našťastie v duchu tohto životného kréda nemusím hovoriť o Something's Gotta Give. Jasne, referenčný bod a žánrovú Polárku As Good as It Gets neohrozí ani keby prišla na pomoc na hlavu postavená Danielle Steel odrážajúc sa ušami. Predvídateľný námet jednoducho má svoje limity. Lenže práve to a príjemný pocit z očakávaného happy endu človek občas potrebuje ako sentimentálnu resuscitáciu. Sklamanie rozhodne nehrozí, Jackovi predsa sekunduje herecký crème de la crème.

Vylejem svoje srdečné pocity, že pri niektorých klasikách mi občas vyhrkne slza úprimného buchnutia do stola s márnym povzdychom, že mi osud nedožičil zočiť daný film v súdobých časoch. A treťodruhové rande musela byť skvelá sci-fi jazda s veľa prebdenými nocami, pretože zhmotniť vlhký sen každého podomového ufológa asi nemal ďaleko od celonárodných panických atakov Wellesovej rádiovej inscenácie The War of the Worlds. Dnešnou optikou vyznie veľa stopáže úsmevne, ale to nemení nič na fakte, že Spielbergov nesporný potenciál a talent obdaroval dejiny ľudstva v správnom čase na správnom mieste. A ak raz prídu ufóni, tak takýmto frajerským štýlom!

V rámci okov seriálu a v porovnaní s ostatnými sériami najväčšia slabota, ale stále máme dočinenia s vysokou latkou krimi žánru. Veľkú mieru mystiky mierne przní rozťahaný dej, kde je miestami hluchých miest viac ako decibelov na deaflympiáde. S podobnými agitačnou-aktivisticko-inkluzívno-korektnými floskulami ma viac bavilo Mare of Easttown, kde aj grády šperkovali s gráciou, ale vizuál, výprava, Jodie Foster a soundtrack búšili LUXUSNE ako Rocky Marciano do jutového vreca. Avšak do budúcna je návrat duchovných tvorcov nevyhnutný.

Zhruba do polovice to malo potenciál aspoň na Pán Boh zaplať, ale druhý polčas sfúkol ambície do stratena ako čínska kultúrna revolúcia spomienky na cisárstvo. Príliš okato cielila Mulan na čínsky trh, čo sa prejavilo aj na zdegenerovanom príbehovom pátose, hlúpučkom scenári, chaotickom strihu a v antigravitačných leteckých sklonoch počas akčných scén (musím uznať, že ich bolo na pomery Ríše stredu nevyhnutné minimum). Nadovšetko dala kladným hodnoteniam poslednú salvu z milosti dosť odfláknutá réžia. Čínska Jana z Arku v hranej verzii sklamala ako glutaman v ôsmich drahocennostiach a s výnimkou pôvabných scenérií a záverečných titulkov spustla ako kulinársky zážitok z vifonky. Na záver vyvstáva už len jedna tajuplná otázka - čo do pekla stálo na tomto 200 miliónov? 2 a 1/2*

Má zmysel písať chválospevy a nosiť drevo do hory? Pátrať po slabom mieste má asi taký význam ako hľadať ihlu v kope klincov. V kope nekonečnej ako ľudská hlúposť... Nolanov kultový epos zreje ako najlepšie Romanée-Conti a čím častejšie si doprajem dúšok z neho, chutí ako nekonečný západ Slnka na karibskej pláži. Vyšperkované obsadenie, atmosférická Zimmerova hudba, Jokerove zimomriavkové little emotions, dychvyrážajúca výprava, neuveriteľná žánrová pestrosť, epický scenár, technická stránka na úrovni čírej dokonalosti a réžia z veľkej knihy perfekcionizmu. Definícia kinematografie.

Pamätám si, keď som po prvých častiach takmer musel ísť na transplantáciu bránice. Išlo o časy internetového praveku, v ktorých binárna sústava sprostredkovala ešte len prvú sériu. Seriál ani v dnešnej dobe nestráca na originalite. Prvé dve série získali legendary status, tretia a štvrtá má chybičky krásy, ktoré odzrkadľuje inkonzistencia vtipných nápadov. Ataky smiechu sa tak obmedzili na jednotlivé epizódy. Ale je to stále srdcovečka. Zbožňujem britský humor a The IT Crowd ho stelesňuje celou svojou matičnou doskou. Seriál vyťažil maximálny potenciál a záverečným špeciálom The IT Crowd: The Internet Is Coming Special dal za dobrodružstvom dôstojnú bodku v príkazovom riadku.

Spoločenská hodnota dokumentu naplnila svoju podstatu. Ukázal niektoré problémy v solídnej nahote a vzhľadom na okolnosti ich prevažne rozoberal v súvislostiach geografického rámca USA s vlastnými špecifikami, ktorý v nadväznosti prechádzal aj do globálneho rámca. Potravinársky biznis plný paradoxov popiera zákonitosti logiky, ekológie a v neposlednom rade aj zdravý sedliacky rozum. V konečnom dôsledku ide iba o svätú trojicu kapitalizmu - prachy, zisky a požieranie konkurencie. V mnohých prípadoch rozum zostáva stáť čo a akým spôsobom sa nám dostane na tanier, koľko utrpenia, tvrdej roboty a nepoctivých praktík skrýva napr. tabuľka čokolády. V lepšom prípade by ste ju radšej vydávili. Odporúčam pozrieť všetky epizódy.

Výborne napísaná a ešte lepšie zahraná dráma, ktorá neberie servítku pred ústa a nebojí sa uťahovať nielen na vlastný účet, ale aj zo všetkého, čo je pre Ameriku sväté. Jednu z najväčších káuz športovej histórie má na svedomí enfant terrible krasokorčuľovania Tonya Harding a tú Margot Robbie predniesla s ľahkousťou riekanky Kolo, kolo mlynské na Hviezdoslavovom Kubíne. Zvyšok ansámblu jej vo voľnom programe zdatne bruslí do rytmu za asistencie čertovsky skvelého scenára a nadupaného soundtracku. Konieckoncov, by za umeleckú stránku vyfasovala najvyššiu známku aj od Ondreja Nepelu, k čomu nemalou mierou dopomohli borkyne v maskérni a šatni.

Povinná modla pre každého nadšenca erupcie testosterónu na striebornom plátne. Zlatý vek neohrozených a nesmrteľných akčných hrdinov splodil opus magnum vlastnej podstaty bytia, ktorému vdýchol relikt nikdy nekončiaceho strachu. Stavy úzkosti navodili neľudské podmienky juhoamerickej džungle v domácich podmienkach a svoje vyšponované nervy ste žmýkali ako vo finále v Göteborgu 2002. Pestrý šlabikár hlášok môžeme zaradiť do ľudovej slovesnosti. Citáty ako "I ain't got time to bleed" sú povinným bedekrom v základnej výbave sexuálnych Tyranosaurov. Aj akčné scény hýria nehynúcou slávou. A tá hudba páni! Ikona žánru.

Hodinu a štvrť nejaví Coco náznaky výnimočnosti. Pohľady uhranie jedine úchvatným vizuálom a výpravou, kde pre inšpiráciu z The Book of Life nechodili v Pixare ďaleko. Všetko ostatné už je mimo toho z väčšej časti obohraný evergreen. ALE! Záver jednoducho zomelie emócie aj chladnokrvnému zakončeniu Jožka Golonku do sovietskej brány a ten, kto tvrdí, že nevyronil slzu, má asi vážny problém s hydratáciou organizmu. Posolstvo o rodine a hodnotách, čo ju držia pokope s nadväznosťou na úctu starých ľudí a spomienkou na tých, ktorí sú už iba v našich srdciach muselo chytiť za srdce a... chytilo. Krásny hold všetkým v nebi (nielen) na dušicky.