Říkejte mi Čihiro

Aj vy ste čakali, kedy sa dej nejako poriadne rozbehne, a tiež ste sa nedočkali? Ja osobne som milovník drám, ale toto bola na môj vkus príliš slow & lazy drama. Podľa popisu to vyzeralo nádejne, a keď už sme sa zoznámili s hlavnou postavou a jej osobnosťou, tak som dúfal, že sa začne diať aj niečo nevšedného. Ale opak bol pravdou, a bola to skôr sfilmovaná japonská všednosť bez epického rozmeru. Toto na mňa nezabralo... (02.04.2023)

"Call Me Chihiro" nie je podľa mňa filmom pre ľudí, ktorí majú radi klasický naratív, kde vedia sledovať príbehovú líniu, na ktorú sa film upne a ide s ňou. Nesúhlasím preto vôbec s názorom, že je to príbehovo veľmi jednoduché. Pretože reálne si myslím, že je celkovo film relatívne ťažké nejakým spôsobom vôbec zaradiť. Primárne sa sústredí na našu hlavnú hrdinku Chihiro, ktorá však stretá toľké množstvo zaujímavých vedľajších postáv, že by si možno zaslúžili aj oveľa viac času, než im film vyhradí. Principiálne mám pocit, že z celého tohto jedného filmu sa dalo spraviť možno až 6 príbehov, ktoré by boli zaujímavé. Pretože všetci v tomto filme sú veľmi zaujímaví. Bol som zvedavý kam sa posunú príbehy Kuniko, Makamota, mistra, Tae a mnohých ďalších, pretože sú to zaujímavé postavy, o ktorých samotných by sme mohli mať celý jeden film a bol by som tým zaujatý. No tým sa súčasne dostávam aj k môjmu primárnemu problému s týmto filmom. Fakt, že tu máme toľko zaujímavých postáv film za svoje dve hodiny nemá veľké množstvo času, aby jednotlivé bočné príbehy dôsledne pospájal a najmä dal tomu všetkému nejakú váhu. A tak mnohé pôsobia veľmi nedovarene a často som sa pristihol, že som sa sám seba pýtal, kedy sa vrátime k tej postave, a kedy k tej postave? Už som mal pocit, že ich film vyslovene vytlačil na okraj. No keď majú prísť potrebné scénky s našimi vedľajšími postavami, sú podľa mňa skvelé. Film potreboval z toho buď urobiť mini-sériu, kde by sme mali niekoľko filmov, ktoré by sa nám postupne pretli a mali možnosť vidieť všetko z viacerých uhlov, alebo to skôr urobiť ako príbeh postáv, ktoré sa s našou hrdinkou stretnúť a urobiť ju oveľa mysterióznejšou postavou, než hlavnou hrdinkou, ktorú primárne sledujeme. Každopádne platí, že všetky scénky medzi Chihiro a Tae sú absolútnym highlightom a rovnako aj ich posledný telefonát vo filme. Sú tu aj pekné myšlienky o tom, ako sme všetci z úplne inej planéty a na Zemi sme sa nejako stretli, alebo aj to, že človeka poznáš pohľadom do očí a podobne. Nie je to narýchlo zbúchaný film, je v ňom veľa života ale svojou nesústredenosťou chápem, že to ľuďom mohlo prísť nudné. Hodnotenie: B+ (23.03.2023)

"Hřeje to." ■ Kasumi Arimura se na tuto roli skvěle hodila. Je jako kočka. Nezávislá, hledající kontakt, lehce záhadná. Nechce se vázat - může se přitulit, nepřitulí se však vždy, kdy to chtějí ostatní. Vstupuje do životů, současně však nedovolí, aby ostatní příliš vstupovali do jejího života. Nádherně uvolněná, otevřená, hrající si, užívající si jídlo nebo západy slunce, současně však nesoucí traumata (asi), o kterých nemluví a bojící se, aby nezapustila kořeny. Velmi empatická, když chce. Chihirosan (originální název) je film, který je podobný jako hlavní hrdinka - lehce záhadný, nezávislý, pozitivní a současně trochu smutno-pragmatický. Vstoupí vám do života a zanechá pocit, aniž by odpověděl na všechny otázky. Po dlouhé době jsem u filmu cítil, že bych rád pokecal s ostatními diváky o tom, zda vnímají příběh stejně, jako já. ■ Líbí se mi, co napsal silentname - o množství zajímavých vedlejších postav, o tom, že je těžké film zařadit. Výborný, velmi promyšlený počin, který ale dost lidí bude mít problém pochopit. (27.07.2023)

Film je do určité míry podobný One Million Yen Girl – (2008), byť si jde svým vlastním tempem. Postupně odkrývající asi pětici postav, kolem nichž se hlavní hrdinka motá. Atmosféra je v kontrastu s tím, jak se nechávají unášet triviálním rozjímáním na břehu, vzájemným pozorováním ostatních, všímání si té nicoty okolo. Opět na Asii hojně se vyskytující kočky, trocha toho mazlení. Kasumi Arimura je sympatická herečka, jíž jsem už dříve viděl, až zde mi ale přišel příběh a jeho vyznění podnětnější, že se to odrazilo i v lepším hodnocení. Struktura vyprávění nečiní potíže. Snímek je protkán zhruba čtveřicí flashbacků, odhalujících minulost ústřední postavy. Pokaždé očima někoho jiného. Přítomna je i něha a vášeň, jako vzpomínka na staré časy. Japonská ukázněnost, když sedí u stolu a jí. Najednou se dívka vzepře, že chce čas trávit po svém a jít ven s kamarádkou. Později vidíme, jak její matka je na ni naštvaná. Lidem chybí více empatie a naslouchání. Druzí málokdy vědí, co daný jedinec prožívá. Důležité je trávit čas tak, jak kdo chce. Pokud ho to samotného nějak naplňuje. Jak je závěr na spadnutí, nebojí se aktéři chrlit zajímavé dialogy, přidávající tomu na značném napětí. Poslední část upomíná k faktu, že začít znovu se dá vždy. To mi přišlo nesmírně zajímavé, v jaké roli nyní byla. A opomněla zmínit jeden podstatný detail, na němž ale už vlastně vůbec nezáleželo. (22.06.2023)

Film o samote pre samotárov. Napriek stále prítomnému melancholickému nádychu považujem tento počin za veľmi príjemný feel good film, ktorý ma vedel miestami rozcitlivieť, rozosmiať, prinútiť sa zamyslieť a rekapitulovať. Atmosféra filmu je jeho najväčšou devízou, ale beriem, že nie každému sadne. Pokiaľ má niekto predsudky voči Japonsku a jeho tvorbe, neholduje pomalému tempu a očakáva hutný príbeh, tak toto nebude nič pre neho. Pokiaľ je niekto ale Japanofil, má chuť na niečo extra pomalé a meditatívne, tak smelo do toho. Obsadenie super, od hora dole, ale aj tak musím špeciálne vyzdvihnúť Kasumi Arimuru a toho malého prcka, na ktorom som sa ujebával vždy, keď sa zjavil na scéne. Videl som to raz a pozriem si to zas. (25.12.2023)