Reklama

Reklama

Tenká modrá čára

  • USA The Thin Blue Line (více)
Dokumentární / Krimi / Mysteriózní
USA, 1988, 103 min

Obsahy(1)

Třetí celovečerní dokument Errola Morrise se zabývá problematickou rekonstrukcí vyšetřování vraždy dallasského policisty z roku 1976. (Hans.)

Zajímavosti (12)

  • Motív farby je využitý aj vo svedectve Metcalfeho, ktorý hovorí o zrade „ženy v červenom“. Hovorí, že žena vlastne nebola oblečená v červenej, ale v oranžovej, len za istého osvetlenia jej šaty vyzerali ako červené. David Harris má počas celého dokumentu na sebe oranžovú väzenskú uniformu, čo naznačuje, že i on je zradca. (Biopler)
  • Motívy farieb majú rolu upriamiť na policajnú autoritu, no i pokrytectvo. V úvodných záberoch dominujú mrakodrapy mesta Dallas, na ktorých sa týči blikajúce červené svetlo. Po strihu na Randalla Adamsa, ktorý rozpráva svoj príbeh, je zobrazené rotujúce červené svetlo majáka na policajnom aute, záber, ktorý sa ešte viackrát zopakuje. Až po tomto je predstavený David Harris, ktorý spomína ako sa dostal do Dallasu. Motív červenej farby spája Dallas a políciu do spojenectva, ktoré sa spikli proti Adamsovi a vytvorili, ako on sám hovorí, peklo na zemi. Zmienené atribúty naznačujú prečo je v úvodných titulkoch na názov filmu slovo BLUE napísané červenou farbou. (Biopler)
  • Keď sudca Metcalfe hovorí o zákulisí zrady Dillingera, spomína, že za tým stála žena, ktorá sa vrátila potom do rodného Rumunska. Morris následným záberom zobrazuje Bukurešť na mape a vtipne paroduje sám seba, lebo v predošlých scénach viackrát použil mapy. (Biopler)
  • Keď sudca Metcalfe hovorí, že mal odjakživa rešpekt k zákonu, lebo jeho otec bol svedkom ako FBI zastrelila Johna Dillingera, tak Morris kriticky túto vsuvku doprevádza scénou z béčkového filmu, počas ktorej je zastrelená akoby postava utečenca. Neskôr keď očitá svedkyňa vykladá ako si predstavovala samú seba ako detektívku, Morris ukazuje ďalší záber z béčkového filmu, v ktorom mladá žena pomáha detektívovi chytiť zlodeja. Skrz tieto postavy sú Adamsovi protivníci vykreslení ako osoby, ktorých predstava boja so zločinom je odvodená z predstáv, ktoré načerpali počas sledovania filmov. (Biopler)
  • Napriek rázu dokumentu sa Morris pri rekonštrukciách vyhral s postupmi z fikčných filmov. V jednej sa odkazuje na film-noir, keď sa policajt blíži k autu, no najprv vidíme jeho obrovský tieň. (Biopler)
  • Morris predstavuje Adamsa v dobrom svetle, ako pohodového, pracovitého muža. Do jeho života však náhle vstúpi osud. Pri prvom výsluchu je Adamsova výpoveď lemovaná zaplneným popolníkom po cigaretách čo má znamenať, že je ľahko zraniteľným a nervóznym chlapom. Dopomáha si aj reálnymi obrázkami z dobových novín, na ktorých má Adams ustrašený pohľad. (Biopler)
  • Vražda je celkovo podrobená rekonštrukcii až osemkrát. Počas rekonštrukcií nie je postavám vidieť tvár. Namiesto toho Morris cieli na detaily ako prsty na volante, mliečny koktejl či stroj na popcorn. Zdôrazňovanie drobností, dokonca koncipovaných pomocou high-key osvetlenia, má za úlohu ovplyvniť divákove úvahy, že aj z týchto drobnosti sa môžu skladať motívy, ktoré vytvárajú asociácie. Časté zábery na hodiny upozorňujú na utekajúci čas. Spomalené zábery na vytekajúci koktejl sú symbolikou pre vyprchávajúci život policajta. (Biopler)
  • Morris vložil do snímky implicitne ironické odkazy. Keď rozpráva osoba na plátne a spomína konkrétne miesto, často je jeho reč doprevádzaná záberom na lokalitu. Keď Randall Adams hovorí o moteli, v ktorom býval, Morris nám ukazuje motel, no na pozadí záberu sa týči billboard s nápisom „Change your life“. (Biopler)
  • Názov filmu je odvodený z výpovede sudcu Metcalfea, ktorý odkazuje na záverečnú reč žalobcu, ktorý nazval políciu tenkou modrou čiarou medzi civilizáciou a anarchiou. (Biopler)
  • Režisér Errol Morris navrhol strihačovi Paulovi Barnesovi vyhnúť sa zostrihaniu záberov iba na dvoch protagonistov. Chcel, aby sa vyhol dojmu, ktorý by divák mohol prijať, keby videl jasnú kategorizáciu kladnej a zápornej postavy. Barnes sám uvádza, že Morris neznášal, keď videl zostrih aktérov dokumentu, ktorí rozprávali rovnaký príbeh, resp. len reagovali na niečo, čo v predošlej scéne povedal niekto iný. Režisér chcel, aby každý vstup aktérov bol braný ako ďalšia alternatíva o udalosti. (Biopler)

Reklama

Reklama