Rumový deník

Z rumovému deníku je velmi dobře cítit atmosféra Portorika, alkoholu, nádherných pláží a velký rozdíl mezi chudou a bohatou třídou. To vše je nenásilně podáváno a celkem dobře vystiženo. Každopádně filmu chybí šmrnc, ale i tak to byla příjemná oddechovka. Bohužel některé scény jsou předčasně zakončeny, a některé jsou zase zbytečné, což mi přijde škoda. Nejvíce mi ale vyrazila dech Amber Heard u které jsem hltal každý záběr a také škoda že se zde naplno neukázal Deepův šarm a charakter, který umí zahrát bravurně. (20.02.2012)

Příjemně se na to koukalo. I když příběh se tam objevuje jen v náznaku. Ta linie s lobováním pro Aarona Eckharta byla zajímavá, ale problémy s novinama šly úplně mimo mě. Bavily mě tam ty chlastací excesy a nejlepší scéna je ta z toho koncertu v chudý putyce. Prostě bylo to celkem fajn, ale vadily mi tam ty narážky na tehdejší dobu jako scéna s Nixonem a Kennedym, bylo to takový laciný. I ten konec vyzněl do ztracena a ani tu Amber Heard nakonec neošukal. Ale Depp se mi herecky líbil. 70% (03.03.2012)

Po tak nepriaznivej kritike som čakal doslova pohromu ale to sa nekonalo.Príbeh trochu fádny ale herecké predstavenie Deppa bolo naozaj zážitkom.Portoriko 60. rokov fakt super,rumové príhody takmer dokonalé a Ribisi a jeho postava boli stopercentné, a aby som nezabudol Amber Heard odtohoto momentu milujem. (21.07.2012)

Príbeh sa odohráva v tropickom Portoriku, zmietajúcom sa v búrlivej atmosfére začiatkom šesťdesiatych rokov. Režisér filmu Bruce Robinson sa na režisérsku stoličku vrátil vlastne po devätnástich rokoch, pričom jeho predchádzajúci pokus, thriller Jennifer 8, kritika zmietla pod koberec. Filmu chýba väčšia dekadentnosť, psychadelickosť, výraznejšia myšlienka a zaujímavý záver. Režisér Robinson hlavnú dejovú líniu nevie riadne determinovať a tým pádom servíruje chaotický guláš, v ktorom sa človek stratí. Pohybuje sa niekde medzi písaním a milostným trojuholníkom, pričom záver je už len bezduchým dobehnutím zameškaného. Treba dať dobrý pozor, aké máte očakávania od tohto filmu, aby ste sa nesklamali ako ja. (16.02.2015)

Očakávanie je jednou z mala vecí, ktoré zabíjajú film v očiach diváka. Ale aj napriek tejto hrozbe, ktorá nad nimi visí, sa nimi nechávame( do značnej miery) viesť. Hunter S. Thompson patrí k tým spisovateľom, ktorý vytvorili nový druh písania. Nazýva sa Gonzo žurnalistika a spočíva v tom, že si sadnete doprostred nejakej tej revolúcie, prevratu, demonštrácie, alebo obyčajného závodu áut, alebo bitky kohútov - zapálite si cigaretu a bušíte do stroja, dokým z neho nevylezie článok. Nesmieme zabudnúť, že na to aby boli slová autentické a krvavé musíte mať v sebe nebezpečné množstvo alkoholu a halucinogénov. Toto dotiahol do dokonalosti Ellisov Transmetropolitan. Johnny Depp sa nám predstavil v diele tohto autora - respektívne v jej filmovej adaptácií Strach a hnus v Las Vegas. Ten film sa stal kultovým a všetci fanúšikovia ľahkých drôg si ho vzápätí obľúbili. Ťažko povedať či som očakával pokračovanie. Ale každopádne som očakával niečo, čo ten film nie je. A pritom som bohužiaľ prehliadol to v čom je dobrý. V prvom rade si treba ujasniť, že drogy a alkohol nie sú v tomto filme až také dôležité. Je to skôr o akomsi hľadaní morálky, ktorá je zakopaná kdesi veľmi hlboko v hlavnom hrdinovi. Film má pomalé tempo, ktoré mu ale v zásade neubližuje. Vďaka tomu vás pomaličky vťahuje do exotického Portorika, kde sa miesi špina s krásou. Celé je to podfarbené Portorikánskou hudbou. Aj keď film nerieši nejaké veľké otázky a obsahuje až neuveriteľne málo dramatických scén, nedá sa o ňom povedať, že je zlý. Tá miera prirodzenosti s akou sa Paul dostával od začiatku príbehu po koniec vám ani na jednu sekundu nedovolila pochybovať, že sa tie udalosti skutočne stali. A to je vlastne hlavnou doménou tohto filmu. Možno sa nejedná o svetoborný film, ale rozhodne je to pohodová jazda, ktorá ma veľmi veľa svetlých miest, ktoré som akosi nedokázal všetky precítiť. Preto tie tri hviezdy. (15.12.2011)