Neposkvrněná

Neposkvrněná mohla být fakt dobrým hororem s neotřele pojatými kulisami kláštera a hraním si se strachem z reálna. Jenže i přes opravdu dobrý výkon Sydney Sweeney je to takové podivné. Některé motivy nejsou vysvětleny a celý příběh se po vysvětlení dost vyklá. Na druhou stranu si to po celou dobu drží docela fajn atmosféru a i když vyloženě film neděsí, umí mrazit explicitními scénami i tajemnem. Škoda. (26.03.2024)

Film pro lidi, kteří trpí obsesí vidět všechno, kde je Sydney s touhou, že na ně na velkém plátně třeba vykoukne bradavka? Ani to ne. Neposvrněná je nefunkční hovadinkou, která má sice v základu relativně zajímavý nápad, ale jako celek absolutně nefunguje. Většina "hororových" linek nedává smysl a jednotlivé postavy sice umírají, ale vy na konci vlastně netušíte proč... Do toho tam občas hraje rozpustilá hudba s "církevními" motivy, která v kontextu působí naprosto směšně a celé se to hroutí jako domeček z karet. Nejzásadnější tak na tom filmu zůstává diskuze, jaký význam mělo, že tam sem tam pobíhal někdo s červenou kuklou na obličeji... Ano, správně. Film vám na tuto (ne)zásadní otázku neodpoví. Stejně jako na spoustu dalších věcí. Pokud vás podobná tématika zajímá, pusťte si radši Benedettu. Ta je sice dost ujetá, ale jako celek vám asi bude dávat mnohem větší smysl než tahle zhůvěřilost. (20.03.2024)

Immaculate je prekvapivo ambiciózny film, ktorý sa implicitne vyjadruje napríklad k otázke nechceného tehotenstva alebo všeobecne úlohy ženy v spoločnosti a záverečný záber dáva celkom jasnú odpoveď, čo chcú tvorcovia povedať. Morálka vedy tiež neostane stranou. Bohužiaľ film pri tak krátkej stopáži nedokáže obrazne povedané poriadne dýchať a osobne by som uvítal pokojne o 20 minút viac. Viacero vecí by tak bolo dovysvetlených a pri veľmi slušnej atmosfére mohlo byť aj finále dlhšie. Samozrejme drvivá väčšina súčasného publika rieši horory podľa počtu a intenzity žánrových propriet a málokto sa zamyslí nad tým, že tento žáner nechce len strašiť, ale aj byť alegóriou na rôzne spoločenské problémy a filozofické otázky. 70% (20.04.2024)

Sydney Sweeney môže byť hravo vyhlásená za novodobú scream queen pre dvetisícdvatsiate roky, hlasivky na to má ... už len si zahrať v nejakom skutočne dobrom horore. Immaculate síce nie je horor hodný zatratenia a v spleti podpriemerných kúskov, ktoré tento rok zatiaľ smerovali do kín (Night Swim, Baghead, Imaginary) sa jedná o ten najlepší kúsok, ale to len preto, lebo konkurencia nie je vôbec silná. Inak je to pomerne štandardný horor, u ktorého najviac zamrzí hlavne nevyužítý potenciál a zmätočné uchopenie, kedy sa ten horor miestami tvári ako slasher so značnou dávkou gore, inokedy ako ducharina, chvíľu ako Exorcista a v závere ako variácia na Rosemary's Baby, no nikdy nedostane vlastný ksicht a skôr pôsobí ako sled scén, ktoré niekto pozliepal dohromady a ktoré sa nakoniec dopracujú k nejakému fukčnému a intenzívnemu finále, ale aj to vyvrcholí úplne do prázdna. A presne taký je celý film, pomerne prázdny, aj keď nijako zle natočený. Na zakrvavenú Sidney Sweeney je však príjemný pohľad. CELKOVO: 6/10 (20.04.2024)

Kláštor, je(B)tišky, mystický nádych a miestami (najmä vďaka hudobnému doprovodu) fakt vydarená, hutná atmosféra, dokázali spraviť zo snímku priemernej úrovne, pomerne solídnu “zábavu” v rámci žánru, pričom v prípade vtiahnutia do deja, divák nebude mať problém doceniť či odignorovať to, čo by inde netoleroval. Ja sa priznám, čakal som to teda ďaleko horšie, no toto si hodnotenie “troch” určite zaslúži, i keď jedným dychom musím dodať, že by snímku pomohli ešte výraznejšie hororové scény, a to nie len počas diania, no najmä v samom závere, ktoré mohlo byť väčším “finále”. (18.04.2024)