Bezbranná kořist

Film si určite zaslúži najvyššie hodnotenie, ak opomenieme niektoré nonsensy, ktoré zasiahli do deja. Fail číslo jedna: Domorodci bežia za tulákom a nemôžu ho dobehnúť, hoci oni sú v prirodzenom biotope a beloch iba na návšteve. Jeden černoško (mimochodom všetci černoškovia sa mi javili ako megaleniví) dokonca odpadol počas behu, keď nestačil na rýchlonohého bieleho Keňana. Popritom dával grimasy typu nafúknuté brucho a vyplazený jazyk, aby mal divák predstavu s protivníkom akej asi kondície mal dočinenia. Fail číslo dva: Domorodci sa živia výhradne lovom a im sa podarilo nechytiť belocha na pár metrov, to snáď nie. Fail číslo tri: Červená žirafa. Fail číslo štyri: Mel Gibson asi odpozoroval precízne scény z tohto filmu, keďže polovicu myšlienok sme mohli uzrieť o polstoročie neskôr v jeho filme Apocalypto. V jednom sa však filmy líšia, určite nebudete mať možnosť zhliadnuť v Melovom počine scénu, kde sa domorodci preháňajú na bielom kabriolete na pozadí scenerickej prírody v domnienke, že sú mimo záberu. Megafail číslo jedna: Všetci bežia na kopec vrátane hlavného hrdinu, ten vybehne na kopec o dve tri minúty skôr ako prenasledovatelia, no on má času ako čečiny a neváha založiť veľký londýnsky požiar, ktorí zničil pol afrického kontinentu, pričom skáče od radosti a kričí zmyslov zbavený krupica špagát, krupica špagát. (Teda nekričí, ale určite by kričal, keby film nadabovali dabingové špičky spod Kamzíka, vďaka Pánu som videl originál verziu s titulkami top kvality.) Megafail číslo dva: Černoškovia počas pohrebného obradu na počesť zabitého spolubojovníka spievajú pohrebné songy, pričom menia tóninu akoby mali všetci základy missisipského blues v malíčku. Megafail číslo tri: Hlavný hrdina opäť zmyslov zbavený ( v jasných chvíľach je bezproblémový) uloví hada a následne ho konzumuje so šialeným pohľadom rozcuchaného bezdomovca, čo nasvedčuje tomu, že maratónec mal obrovské problémy vysporiadať sa so svojou luciditou. Nakoniec hostiny si odgrgne a vydáva sa na ešte strastiplnšiu cestu plnú strastí. Fail číslo päť: Beloch sa zachraňuje na vojenskej základni kolonizátora, no ešte predtým sa na znak neviem čoho na seba pozrú s černošským náčelníkom, pričom nezabudnú na zuckerblick. Na samotný záver sa hlavný hrdina uchyľuje do bezpečia vojenskej pevnosti a náčelník kmeňa sa ponáhľa domov na olovrant. Na druhej strane je však treba vziať v úvahu faktor času a síce, že snímok je starý takmer polstoročie a natočiť v rámci vtedajších možností film, ktorý by bol pútavý aj pre diváka dnešnej doby, nebolo určite vôbec jednoduché a nielen za túto snahu, treba dať plný počet. (05.06.2011)

Pekný dobrodružný príbeh z čias koloniálnej južnej Afriky.Žiadne mestá,kulisy ani moderná technika,len savana riedko porastená kriakmi a stromami.Slony.žirafy,levy atď.A lov na človeka naprieč savanou,ktorý je na začiatku nahý.Hodne mŕtvol,väčšinou zabitých kopijou alebo mačetou.Pekná africká príroda,ale aj veľký hlad a smäd.Veľmi málo dialógov,ale o to viac prírodných zvukov.Občas domorodci medzi sebou niečo melú,no zistiť o čom sa nedá.Človek ktorého domorodci štvú ako divú zver je síce dosť prefíkaný a fyzický veľmi zdatný,ale aj zúfalý od námahy ,hladu a smädu.A mal aj poriadny kus šťastia.Herec mal v tej dobe už 50.rokov,ale vytrenovaný bol poriadne.Výborný a hlavne nenudiaci film. (28.01.2010)

,,...ČLOVEK, S NEDOSTATKOM VÔLE CHÁPAŤ OSTATNÝCH ĽUDÍ SA STAL SÁM ŠELMOU." __ Predovšetkým absolútne udivujúcou je nominácia na Oscara za scenár, nakoľko v celom filme sa (anglicky) hovorí sotva prvých 10 minút a v ostatnom priebehu už bezmenný hlavný hrdina vyhŕkne zo seba len zopár ľahko zrozumiteľných viet. Často medzi sebou debatujú černosi, no len v ich domorodej reči, ktorej zrejme nik iný nerozumie (no podľa ich gest sa však zato dá veľa odpozorovať). Podobnosť s ,,Nahou korisťou" je určite badateľná v druhej polovici Melovho ,,Apocalypto", film však napriek svojej jasnej dejovej línii snaží priamočiarosti odprostiť ako sa len dá. Napriek tomu treba dodať, že 96 minút je maximálnou možnou hranicou pre rozprávanie a sám by som z filmu kde-tu 10 minút vystrihol. Na záver ešte pár viet. Vo svojej dobe bol film určite nevšednou ,,podívanou", kde by som po rokoch vyzdvihol hlavne brutálnu ,,kreativitu" domorodcov pri zabíjaní chytených zajatcov. Zato potom domorodci prenasledujúci svoju korisť (ktorej pochopiteľne pravidlá fair play nič nevravia) príliš chochmesu nepobrali a bezradnosť poradiť si vyznieva často skôr nepresvedčivo. (17. hodnotenie, 6. komentár k filmu) (26.12.2010)

Šesťdesiatkový film z Južnej Afriky, ktorý už patrí ku klasikám filmov o prežití. Tvorcovia umne narábajú s príbehom, film je takmer bez dialógov, len priamočiary obraz mužovho úsilia zachrániť si život pred prenasledovateľmi. Nástrah v džungli je mnoho, od hadov, hmyzu až po rôzne šelmy. Hlavný hrdina je počas svojho úteku svedkom niekoľkých situácií, kde bojujú zvieratá proti sebe. Existuje len málo filmov, v ktorom je cítiť takéto spojenie s divokou prírodou. Zároveň film hlavne v úvode kritizuje vykorisťovanie Afriky bielymi ľuďmi v podobe šéfa lovcov slonov, ktorý si arogantným správaním znepriatelí domorodý kmeň. (31.01.2023)

Apocalypto pro pamětníky, s pravým kečupem. Viděno v rámci Challenge Tour Special - Filmový lov, úlovek č. 8 - film, odehrávající se mimo zemi, kde žiju... docela zásah, na snímek z roku 1966. Jelikož obsah načrtává základní dějovou linku, která se může zdát poněkud nezajímavá, ráda dodám své postřehy z viděného. Po zajetí přeživších bílých lovců a jejich domorodých nosičů uraženým kmenem a jejich následném přesunu do vesnice, za hurónského jásotu obyvatel, opravdu dobře naložený náčelník prohlásí lidovou veselici za zahájenou. Před volnou zábavou spojenou s občerstvením (lidská pečínka v krustě, patrně z hygienických důvodů dýchající, jak nejdéle je možno) se soutěží. Jednotlivci i družstva. Disciplíny a použité nářadí určuje náčelník a kreativitě se meze určitě nekladou. Vybraní šťastlivci se za mohutného povzbuzování diváctva předhání v zábavnějším provedení úkonu, až dojde i na zlatý hřeb - natur překážkový běh s družstvem lovců za patama... Na startu stojí samotný průvodce bezohledné bělošské výpravy za sloními kly, aby si nahý a vystrašený doběhl pro trofej nejcennější - holý život. A jelikož má za ušima, nevede si špatně, zvlášť, když na fair play se tady nehraje, a tak když si domorodci sami nevykašlou plíce, v osobních potyčkách hojně využívá improvizace - třeba vmetení písku do očí či získání náskoku pomocí ohně, takže jim v savaně nadělá pěknou paseku... Víc se nehodí prozrazovat, ale určitě se sluší dodat, že k diváckému zážitku přispívá krásná africká krajina s celou svou roztodivnou faunou a drsnými zákony, za zvukového doprovodu samotné přírody a domorodých bubnů. Na mouchy nehleďte, naopak, užijte si je, právě tak, jako uživatel maxxxim, jehož roztomilý komentář doladil můj zážitek... až ku čtyřem hvězdám ;-) (09.06.2015)