Les Enfants invisibles
Neviditeľné deti
All the Invisible Children
Obsahy(2)
300 miliónov detí a mladistvých na svete trpí hladom. Asi 100 miliónov nikdy nezačalo navštevovať školu. Všetkým týmto deťom je venovaný film Neviditeľné deti. Sedem krátkých filmovych príbehov od siedmych uznávaných režisérov, z ktorých každý sa zameral na vážnu situáciu iného detského protagonistu v inej časti sveta. John Woo režíroval čínsku časť, Ridley and Jordan Scott (Veľká Británia), Spike Lee (USA), Stefano Veneruso (Taliansko), Katia Lund (Brazília), Mehdi Charef (Afrika) and Emir Kusturica (Srbsko a Čierna Hora). Táto skupina významných režisérov z rôznych krajín sveta a rozličných náboženstiev natočila v osobnom ponímaní epizódy odrážajúce dramatické ľudské osudy. Príbehy sú odlišné, ale majú jednu spoločnú vec – ich hrdinami sú deti, ktoré nežijú tak, ako by vo svojom veku mali žiť. Ich každodenným údelom sú vojny, hlad, choroby, zanedbávanie, týranie, či život na ulici. Tento projekt má za cieľ, využívajúc komunikatívnu a evokujúcu silu kina, zvýšiť obzor poznania a citlivosti voči dramatickej existencii detí v rôznych častiach sveta. Zobrazuje deti, ktoré sú pričasto nechránené a ignorované, a tiež má zosilniť pocit solidarity vzhľadom na ich ťažké životy. Táto unikátna ambiciózna medzinárodná produkcia, ktorej zisk bude zozbieraný a uložený vo „všetkých neviditeľných deťoch“ pomôže fondu, ktorý bude financovať zdravotnú starostlivosť, stravu a vzdelávacie programy pre deti v Afrike a tiež bude spolupracovať s UNICEF a the United Nations World Food Programme. Film bol nakrútený v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Talianskej republiky, Svetovým potravinovým programom Spojených národov (WFP) a fondom UNICEF. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (113)
Tento poviedkový žáner s viacerými príbehmi od viacerých režisérov z rôznych kútov sveta je neobvyklý a má svoje kúzlo. Prvý príbeh je o známej téme využívania detí ako vojakov. Páčilo sa mi, že to jedno dieťa nakoniec pochopí, že to, čo robí je zlé. Dovedie ho to, až k tomu, že stlačí spínač, ale nedozvieme sa, či potom neskôr zomrie, ak ho niekto vyruší a zodvihne sa z neho, lebo tým by to tam, tak či tak vyhodilo do vzduchu a niekomu aj ublížilo a myslím, že práve to to dieťa nechcelo. Ale to by sa dalo ospravdlniť tým, že mohlo byť v šoku. Avšak v tej poviedke sa nedozvedáme nič nového, takže je to len akési opakovanie, pripomenutie, či rekapitulácia. Za tú dávam 50%. Kusturica vsadil na svoju klasiku. Na začiatku použil motívy svadby a pohrebu, ktoré neskôr najlepšie využil vo filme Testament. Opäť je tam moriak a iné zvieratá a mám pocit, že ak by zahraničný divák sledoval len jeho filmy, mal by pocit, že na Balkáne všade pobehujú domáce zvieratá, sú tam blázni a všade sú cigáni. Inak tí cigáni sú tiež jeho bežný prvok vo filmoch a naozaj ich vie skvele obsadiť do filmu, tentokrát to bolo bez vulgarizmov a zo zaujímavým príbehom sirotského chlapca z nápravného centra (Uroš Milovanović), ktorému nakoniec povedia vážnu vec, že vonku je to horšie ako vnútri, čo možno nie je pravda, ale odráža zlú situáciu detí v týchto chudobných a vojnou poznačených oblastiach. Kusturicovi dávam za štandardný výkon len 40%, lebo neoslnil, čo bola škoda, len mierne pobavil tým zborom. Veľmi sa mi páčil príbeh od režiséra Leeho, ktorý ukazuje americkú konzumnú mládež, ktorá miluje komerčné produkty, umelých raperských spevákov a hrajú sa na to, kto je drsnejší, pritom sami doma žijú v morálnych a často aj v fyzicko-materiálnych problémoch. Ukazuje príbeh dieťaťa vyrastajúceho v nefunkčnej drogovo závislej rodiny, ale dáva aj nádej v tom, že rodina drží pohromade a že si uvedomí situáciu a dieťa dá do podpornej skupiny. Lee má u mňa 95%. Naopak Lund mohla najviac s príbehom pracovať. V Brazílii je totiž toľko špecifických problémov, toľko ciest ako ich riešiť a ako na ne poukázať, že to mohla podľa mňa zvládnuť lepšie aj po stránke uvedenia nejakých vážnych riešení. U mňa má 60%. Jordan a Ridley Scott dali príbehu úplne odlišný nádych a poňali ho zo strany fotografa, ktorý sa vracia do detstva a to mu pomôže zvládnuť neľahký osud. Toto bolo podľa mňa vysoko kvalitné. U mňa majú takých 90%. Veneruso naopak poukázal na pouličný život detí v Taliansku, ale nič nové sa tam nedozvedám, skoro žiadne riešenia, len jasne poukázaný konflikt v dvoch protichodných riešeniach, ktoré sú známe a dieťa uvedomujúce si situáciu na konci. Toto bolo na takých 40%. Posledný príbeh od Woo bol podľa mňa najlepší a najlepšie poukázal na rozdiely, riešenia a konzumný svet. Ukázal pouličnú prácu detí, chudobu, bohatstvo a rozvrátené vzťahy a u mňa má 98%. Celkovo to má u mňa tesné 4 hviezdičky. Ale bolo to fajn a uvítal by som viac takýchto projektov. ()
Tanza (Mehdi Charef) 4* - příběh z afriky, z prostředí dětských bojovníkdy, kdy Tanza by radši seěl ve škole a měl normální dětství, než aby zabíjel. Blue gypsy (Emir Kusturica) 3* - příběh o cikánovi, kterému je lépe v ústvu než na svobodě, má to humorné prvky, ale celkově nic moc. Kusturica, ale jinak točit neumí. Jesus children of America (Spike Lee) 4,5* - příběh holčičky z amerického černošského gheta, která musí řešit věci za které nemůže. Zato její rodiče jsou na přesdržku. Bilu e Joao (Katia Lund) 4,5* - příběh z Brazilských smetišť, příběh pevného pouta a vynálezavosti jak přežít. Taky ukázka blízkosti a vzdálenosti bohatého a chudého života. Zajímavé prostřihy s videohrou. Jonathan (Ridley a Jordan Scott) 2* - těmhle toto téma neměli vůbec svěřovat. Dobrá kamera, střih a hudba nahrazují příběh o ničem. Jednoznačně nejhorší příběh filmu. Ciro (Stefano Veneruso) 3,5* - příběh z Itálie. Kdy děti musí krást, aby měly na běžné požitky normálních dětí, respaktive dětí s normálními rodiči. Song song and little cat (John Woo) 5* - dojemný a zároveň drsný příběh holčičky, která měla sen jít do školy. Nakonec její oporou po strátě dědečka je věc z druhé strany břehu, ze světa neuvěřielně bohatých a rozmazlených. Nejépe ukázány pojítka a rozdíly mezi těmito světy. Nejlepší příběh na závěr. ()
Tanza /Mehdi Charef/ .. příběh o chlapci, jenž se rozhodl to neudělat. Blue gypsy /Emir Kusturica/ .. příběh o chlapci, jenž se svým návratem rozhodl nevrátit. Jesus children of America /Spike Lee/ .. příběh o dívce, jež se rozhodla bojovat. Bilu e João /Kátia Lund/ .. příběh o sourozencích, jež se v ruchu brazilského slumu o sebe musí navzájem postarat. Jonathan /Ridley & Jordan Scott/ .. příběh o muži, jenž se alespoň na chvíli stal zase chlapcem. Ciro /Stefano Veneruso/ .. příběh o chlapcích, jimž se peníze z krádeží v rukou proměňují v dětské slasti. Song song and little cat /John Woo/ .. příběh o dívce, jež ztratila svého hodného opatrovníka, ale našla oporu v dárku od něj. ()
7 príbehov o neľahkých životných podmienkach detí, o ktorých sa príliš nehovorí. Prehliadka negatív z rôznych častí sveta (detskí vojaci v Afrike, zberači odpadkov do zberných surovín v Južnej Amerike, potomkovia narkomanov so zdedeným AIDS v USA...) optikou rôznych režisérov vytvára spriemerovanú skrumáž, ako to už pri multipoviedkových filmoch so snahou o silnú výpoveď s presahom zvyčajne býva. Nadpriemerný je ako vždy Emir Kusturica a jeho balkánsky príbeh z ústavu pre mladistvých. ()
Nebýt Ridleyho Scotta, Johna Woo a Emira Kusturici o Neviditelných dětech by asi nikdo neviděl a už vůbec se o ně nezajímal. Je však dobře, že velcí režiséři svá jména věnují i do takto výjimečných projektů. Smutný je však výsledek, který z poloviny působí nudně a bez myšlenky, aby druhá půlka příběhů dokázala zaujmout a "něco" říct. Příběh Spikea Leeho byl z prvu obyčejný, ale prohloubení postav díky jedné nemoci otevřelo jiný rozměr a jde pravděpodobně o nejpůsobivější z povídek. Vedle Leeho byla asi druhá nejlepší povídka od Katia Lunda ohledně dvou sourozenců a jejich cestě za odpadky. Mehdi Charef a jeho část mě nebavila. Stejně jako klasický Emir Kusturica a v podstatě vše ostatní. Vše však působí extrémně "narafičeně" a kdyby mi na konci vyskočilo číslo na bankovní konto s otázkou "Pomůžete?" vůbec bych se nedivil... ()
Galerie (49)
Photo © Rai Cinemafiction
Reklama