Tisícročná včela

Tak toto sme presne my. Sme ako tie včely, iba robota nás spasí. Nič nám nezostáva len robiť, aby sme vyžili, ako sa patrí. Veru, sme my ako tie včely. My, Slováci. Národ slovenský. Chcete vedieť aké máme nátury a čo drieme hlboko v našich dušiach? Nádherne, silne poeticky, to vykresli spisovateľ Peter Jaroš vo svojej knihe. Veľmi dobre sa to číta. Krásna, ľúbozvučná hra so slovami a citmi. Slovenský režisérsky guru Juraj Jakubisko túto literárnu predlohu taktiež bravúrne spracoval. Tým pádom sa môžeme pochváliť hneď dvoma skutočne výnimočnými umeleckými dielami. Perfektný román a päť hviezdičková filmová adaptácia. "Tisícročná včela". ***** (12.04.2013)

Seriálová verze stejnojmenného filmu slovenského mistra vyprávění a obrazů,Juraje Jakubiska.Je to vlastně takové surrealistické,epické drama jedné rozvětvené rodiny na přelomu 19. a 20.století.Jakubiskovo podobenství o životě,magické a snové scény jsou opravdu působivé a mistrovsky udělané(i když to možná chvíli s různými vizemi Jakubisko přehání,ale evidentně ho to baví),stejně jako příběh a osudy lidí v něm.Herecké obsazení je skvělé a Jakubisko vše perfektně zvládá a to včetně,na tu dobu velmi odvážných,eroticklých scén(divím se,divím,jak tohle komunističtí cenzoři zkousli).Oproti filmu je seriál trochu pozvolnější a tempo vyprávění je pomalejší,což je logické."Tisícročná včelá"je poetická,něžná,skvěle zahraná a vypráví kus Slovenské historie.U mě jasných 75%(malinko musím ubrat,srovnám-li to s filmem). (07.08.2011)

Jakubisko pred natáčaním Tisícročnej včely správne pochopil, že kúzlo historického seriálu, respektíve ságy spočíva v detailnom a pravdivom zobrazení reálií doby a v navodení jej atmosféry. Bohužiaľ akoby počas nakrúcania tento zmysel strácal a čím ďalej tým viac sem primiešaval svoje klasické ingrediencie, ktoré, povedzme si pravdu, už väčšine národa po rokoch tak trochu lezú na nervy. Ale dobre, aspoň sa jedná o silný autorský počin. Celá sila Včely však stojí na charizmatickej slovenskej hereckej smotánke, ktorá drží nad vodou aj slabšie momenty. Tie najsilnejšie sú tie, kde je Jakubisko čisto v područí látky a nepredvádza sa. Mám pocit, že prvé dve časti sú silnejšie aj napriek vojnovým a masovým scénam štrajkov v polovici druhej a asi to bude mať niečo spoločné s prítomnosťou Jozefa Krónera. (04.01.2014)

Jedna z najznamenitejších ság československého filmu, ktorej plody polo-snového a sociálno-realistického rozprávačstva vyvierajú v úchvatne poetický opus. Chudoba a vidiek ako priestorové centrum, nevera a kľučkovanie za lepšími zajtrajškami ako údel východiska každodenných útrap a udalosti sevírujúce plynulý a nekompromisný odraz doby. Výpravou vierohodné, herecky civilné, expresívnosť vychádzajúca z motivačných cieľov - tak ako úlohou včely je pracovať a v ohrození brániť sa, tak v našom svete sú naproti tomu činy kajúcnosti iba prázdnymi frázami. Samotné diely sú dĺžkovo rovnomerné, ale ich charakter napovedá tomu, čo chce Jakubisko v následných dramaturgických momentkách vyobraziť a najmä ako! A podľa toho miesi svoje ingrediencie z formálnej stránky hmlistých obrazov a rýchlej strihovosti a z tej naratívnej: špinavé sexuálne chute, nemravnosť, pudovosť. Pichandovci sú obkolesení svetom priemerne žijúcich Slovákov, ktorých silné maďarizačné prúdy a hrozby vojen odďaľujú z možných prežitkov hospodársky úspešných sezón a rodového usporiadania nástrahy a prekážky terminologicky označujúce ako TU A TERAZ, čím sa dynamika sústreďuje práve na momenty a terče, ako na schematické nákresy blízkej budúcnosti. "Peniaze, peníze, peňeži!" http://www.9em.sk/film-tisicrocna-vcela-i-ii/ (18.12.2015)

Poetický surrealismus slovenského Felliniho se mísí s drsnými obrazy života přelomu 19.a 20.století. Román Petra Jaroše ani zdaleka nedosahuje takové krásy a podmanivosti jako filmová sága Jakubiska. Život a smrt, láska a zrada, radosti i strasti, válka a mír. Podobenství, snové scény, magie....včelí královna, kulový blesk, roj meteoritů, v břiše velryby. Básnické obrazy i každodenních činností - večerní a noční cesta přes potok s pochodněmi dostává přímo magický rozměr. Silné herecké obsazení zvládá všechny nástrahy scénáře, dokonce i - pro Jakubiska typické - odvážné erotické scény. Josef Kroner je Pan herec, jedno hraje -li vážně či komediálně, zamilovaně či rozzlobeně. Scény, které předchází smrti jeho postavy, mrazí nejen obrazně, ale přímo doslova. (11.03.2011)