Wichool

Film ktorý pri svojej úprimne mienenej strohosti mieša karty tak dlho, aby nakoniec na stôl vyložil dvoch ošuntelých horníkov. Plno otvorených otázok a dilemat, ale žiadny náboj, impulz, ktorý by ma hecol hľadať odpovede. Téma ako stvorené pre poriadne živelnú "Taliansku" konverzačku a nie pre mlčanlivý "Kórejský" chlad, zničené pohľady, tichú domácnosť. Mám rád jar, mám rád sneh, aj symboliku, ale... 60% (14.07.2008)

Keď katastrofa spája. Južná Kórea je pre mňa semeniskom výborných krimi thrillerov a streštených romantických komédií. Preto je pre mňa veľkým prekvapením, že April Snow je spravený z neuveriteľným jemnocitom. Ten nielenže sa nesnaží citovo vydierať diváka. Ale snaží sa zvnútorniť emócie hlavných hrdinov a všetky ich pocity a obavy vyjadriť pomocou obrazu a drobných potešení, ktoré dokážu vo svojej tragickej situácií nájsť. Nechcem to prirovnávať k niečomu meditatívnemu ani k ničomu realistickému. Pretože film má v sebe nádych rozprávkovosti a tiež určitej zádumčivosti. Ale hlavne koniec a sledovanie počasia na mňa pôsobí príjemnou katarziou. Film, ktorý možno nedramatizuje, nesnaží sa byť zvláštny, nový alebo prevratný. Ale pekný vo svojej čistote. Mnohý by povedali, že z neho sála chlad, ale potom sa prichytíte pri tom, že je to už niekoľko dní a vám stále po rozume behajú konkrétne scény. Nie dokonalé, ale veľmi, veľmi príjemné. (22.04.2014)

Nie nie, toto nieje jedna z tych chirurgicky presne vystavanych romantickych dram, ktorych je v korei neurekom. Toto je surova, smutna realisticka drama. Nezasiahne vas do srdca ako amorov sip, ale zovrie vam ho ako zimny mraz a potom jemnucko pohladi ako aprilovy sneh. Nazov je skutocne priznacny a v zavere film do seba prenadherne splynie a zanecha skutocne hlboky, zvlastny, melancholicky pocit ktory este dlho, dlho doznieva aj po nadhernych zaverecnych titulkoch. Krute osudy hlavnych protagonistov vas casto krat prinutia sa hlboko zamysliet, ako sa citia, o com premyslaju, a aj ked je tazke na to prist, vy viete ze naozaj trpia. Ak by som niekedy vyberal tie naj korejske filmy, tento by bol aj s Oldboyom, Bittersweet life a A moment to remember v Top 5. (10/10) (13.10.2007)

Ja vám neviem ľudia, či som ja taký cynik, alebo ten film taký patetický...akože romantika to asi bude, ale dialógov v ňom bolo tak skromne, až to skoro hraničilo s nemým filmom a z každého kúta sršali výčitky svedomia a pocit viny. Ak by som bola ja na mieste hlavných hrdinov s veľkou chuťou by som si zaskotačila v posteli, až by susedia búšili na stenu a vôbec by ma nenapadlo cítiť sa preto previnilo. Zvláštny tvor, ten človek, to čo by ho trápiť malo-má u riti a to, v čom sa pitve úplne zbytočne, bude v sebe do nekonečna riešiť a rozoberať. Zarážajúce ako sa niektorí radi štylizujú do role obete. Ak trpíte sebemrskačstvom, tak si poslúžte, ale môj šálok kávy to nebude. (03.03.2014)

Dvaja mladí ľudia s bolesťou v duši, ktorá je tu prestieraná na úplne inom tanieri než nám predkladá Hollywood. Paradoxom zostáva, že tak, ako je April Snow poznačený nádherne plynúcou atmosférou, komornými hercami, nežným prístupom k látke, na druhej strane sa môže zdať až prehnane rozvláčny, nudný a pomalý. Napriek tomu, ako spomína Adrian, tento film sa aj po troch dňoch pomaly ukladá v mojej pamäti a každým dňom nachádzam jeho väčšiu dôležitosť. Citová odysea muža a ženy, tragédia, ktorú neodveje ani čas, spomienky, bolestný pohľad úžasnej Ye-jin Son sa do mňa zabodával s neuveriteľnou intenzitou, jemná klavírna melódia je pastvou pre dušu. Južná Kórea má snáď najväčší talent na úprimne romantický výklad príbehu a ja som vôbec nebola schopná protestovať. (26.07.2010)