Tři Lucie

Kubánské filmy mají podle všeho společný jeden důležitý prvek - je v nich obsažena jejich národnost, jejich kultura, jejich politika, jejich specifika. Tohle je pro národní kinematografii neskutečně dobře a Solásovi se to navíc povedlo prezentovat rovnou na třech ženách jednoho jména. Dlouhá, ale nikoli nezajímavý film. (09.07.2015)

Kubánci, to je túžba po revolúcii (boje, násilie, zmeny režimu) a láska (vášeň, romantika, hádky). Samozrejme to platí na celú Latinskú Ameriku. Problém je v tom, že sa to dá ťažko skĺbiť. Pokiaľ chcete bojovať, vaša žena/sestra bude trpieť. Posledná poviedka sa však revolúcie iba dotýka a zaoberá sa rodinným životom a jeho strasťami a slasťami. Odvážne feministické dielo, narábajúce zároveň s avantgardnými prvkami a na prvý pohľad prvoplánovou melodramatickosťou. Ale to sú proste Kubánci. Tri Lucie aj napriek závažnosti svojich myšlienok svojou epickosťou a režijným majstrovstvom utečú ako voda. Do hry nakoniec vstúpia aj komediálne prvky v poslednej poviedke a toto mierne odľahčenie bolo iba ku prospechu veci, po prvých dvoch bola totiž nálada filmu veľmi temná. (25.11.2015)

Epic. Možný zahraničný výraz pre toto dielo. A nieje to len pre jeho honosnú dĺžku. Ono je to vlastne snímok, ktorý ponúka všetko, čo kinematografia ponúknuť môže ( okrem sci-fi ). Ale! A to je v tomto prípade podstatné. Nemá to aj napriek režijným kvalitám, silu upútať na celé dve aj pol hodiny. Príde mi to ako niečo megalomanské, čo niekto uchopil za nesprávny koniec. Hold, to sú roky 60te. (12.03.2019)

"I love you, Lucía, but you have to obey me, damn it!"     Poviedkový historický film charakteristický svojim neustálym a neočakávaným prepínaním žánrov a akousi splašenou kamerou (predchodca Greengrassa?), ktorá často netriafa do záberu a často je rozostretá. Film prináša mnoho pôsobivých obrazových výjavov, ktoré sa ale žiaľ striedajú s preštylizovanými melodramatickými scénami, pôsobiacimi amatérsky a vyvolávajúcimi skôr úsmev. Veľmi silnou stránkou všetkých troch poviedok je výborná hudba, ktorá tiež divoko strieda všetky možné žánre, ale pocitovo s jednotlivými príbehmi výborne ladí. Pár slov k jednotlivým poviedkam a ich hodnotenia:     1. (1895): 2,5*  Silný kontrast medzi bohatými paničkami, ktoré ako hlúpe husičky trkocú a rehocú sa niekde na zámku a hrôzostrašnými vojnovými výjavmi a zábermi bedače na ulici. Hlavná postava je dosť nesympatická a hysterická ťapa. Záverečná scéna je ako taká psychedelická nočná mora.     2. (1932): 2,5*  Revolucionársky príbeh s melancholickou náladou a výbornou hudbou (ako od Morriconeho). O niečo lepšie ako prvá poviedka, najmä v tých pasážach, keď sa kamera trochu upokojí (čo platí väčšinu poviedky, okrem šialeného a chaotického stredu). Hlavnou postavou je tentokrát milá dievčina.     3. (196..): 3,5*  Príbeh jedného mladého páru, mladej sexi dračice a odpudivého tupého hoväda, so skvelou hudbou, ktorá sa dokonca aj zapája do rozprávania príbehu. Pre mňa jednoznačne najlepšia poviedka, hoci tá pojašená kamera miestami úraduje aj tu. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. (06.06.2022)

Krásná exkurze na Cubu, mezi její obyvatele (lépe řečeno obyvatelky) a taktéž i do její historie. Každá z povídek má co říct, ale ta první mi přišla oproti těm následujícím o něco slabší. Nejvíce se mi líbila asi druhá v pořadí, která mi sedla jak tematicky, tak i zvolenými herci. Poslední povídka už byla, přes své téma, hlavně lehce ironickým pohledem na kubánskou povahu, což bylo také zajímavé. Zkrátka pozoruhodné dílo ze země, k jejíž kinematografii se zase tak často nedostaneme. (09.07.2010)