Mind Game

Tu rákosnickou animaci jsem se už naučil tolerovat. Taky bych ještě snesl, že to nakonec nedalo smysl, pokud by to bylo dobré aspoň v průběhu (Revolver od Ritchieho). Tohle ale byla totálně dementní sračka bez jakékoli logiky, vysvětlení a vlastně všeho, co má dobrý film mít. V popisku je toho spousta, ale hodí se tam pouze Píčovina. 15% (29.06.2017)

Animovaná paralela tvorby Kacuhito Išiiho, ktorý svoju vlajkovú loď, Cha no aji, vypustil do sveta taktiež v roku 2004. Masaaki Juasa vytvára nezastaviteľne sa rozrastajúcu paletu motívov, animačných techník, závratne absurdných a neopozeraných nápadov, pričom vo všetkom audiovizuálnom ataku dokáže virtuózne tematizovať aj vlastnú chaotickosť. Imaginácia Mind Game predstavuje hurikán šialene zvrchovaného autorstva, niekoľkonásobne prerastajúceho rozmery samotnej veľryby, v ktorej útrobách značná časť diana dravo expanduje. Ak by obrazy a skulptúry Takashiho Murakamiho náhle ožili a spolčili by sa do jednej veľkej neohraničenej masy, vyzeralo by to presne takto. (19.02.2016)

Nebyť úžasného záveru, a záverečného epilógu, odsúdil by som to ako graficky úžasnú nudu (čo toto anime koniec koncov aj je). Uletenosti tohto typu mám rád, no rád v nich aj nachádzam zmysel, no v tomto prípade to až na samotný záver bol iba výbuch surreálnych nápadov, ktorý príliš nedrží pohromade. Plné hodnotenia chápem, no ja som prehĺtal občas naozaj zťažka. (7/10) (20.10.2008)

Roztodivná myšlienková a audiovizuálna koláž, nku ktorej sa dá pristupovať ako k šialenému úletu a predobrazu presne toho, čo sa Sono (úspešne) pokúša vystihnúť vo svojich dvoch najbizarnejších filmoch (Pod vlivem lásky a Do poslednej klapky krvi), kontemplatívnemu filmu o optimizme a hľadaní toho dobrého vo všetkom zlom, alebo originálnemu návodu na skladačku menom život. Zdanlivo nesúvisiace obrazy vyvolávajúce dojem značne hyperbolického tripu (ktorého vrcholom je scéna orgazmu) a nesporne ultranápaditá obsahová a vizuálna stránka hýriaca farbičkami a zmyslom pre humor, vystreľujúca onu absurditu na pomyselný vrchol (synchronizované plávanie s lochnesskou príšerou v bruchu veľryby v sprievode klasickej hudby) animátorského raja japanofilných nadšencov akostnej skupiny A. Zmyslový a zmyselný zážitok č.1, veľmi zľahka pripomínajúci kúsky Satoshi Kona. Jediná možnosť, ako môže dojsť k tomu, že si film neužijete je, že sa tej opulentnosti prežeriete už behom prvej polhodinky. Inak je tu snáď spáchaných všetkých sedem smrteľných hriechov, nechýba yakuza, zmagorený futbalista, Boh, disko, ženské prednosti, sny, útržky z detstva, automobilová naháňačka, cestovanie v čase, úchylný starček a mnoho ďalšieho. Pomerne ťažký kaliber, ale nevadilo by mi ani, keby sa celý film niesol v duchu roztriešteného asociatívneho úvodu a záveru, v ktorom jednotlivé črepinky pomaly zapadajú do seba. 85% (03.07.2014)

Nevím čím to, obecně mám japonské anime strašně rád. A pokud jsou ujeté, nebo mega-ujeté, tak také. Už jsem jich viděl docela dost. Ovšem tohle je divná věc. Nevím proč, zvlášť vzhledem k obecnému hodnocení tady na csfd, ale snad roky mi nic tak strašně nesedlo, jak tohle... Film jsem sledoval na dvakrát (což zásadně nedělám a rozkoukaný film vždy dokoukám, pokud se nevyskytnou vyjímečné situace, které tomu brání), druhá polovina pro mne byla vyloženě mučení a já stále koukal na stopáž, a posouval ukazatel stopáže filmu vyloženě očima dopředu. Film mne naprosto nebavil, nepřipadal mi vtipný, nesmál jsem se z něj (až na pár výjimek), úplně mne drtil svým "od ničeho nikam" dějem. Vím, že to všechno byl účel tvůrců, spousta nápadů mi přišla zajímavých, ale to ještě neumožnilo, aby mne film bavil. Prostě tohle na mne mělo podivný, těžko popsatelný, ale neuvěřitelně nudný vliv ... Never more ... (16.02.2009)