Děti ze stanice Leningradská

Celou dobu jsem přemýšlel, jestli bych to byl schopný natočit. Jestli bych byl schopný být mezi 8-14 letými dětmi, kteří žijí na ulici, v metru, v kanálech nebo v polorozpadlých domech a svůj den tráví tím, že kouří, pijí pivo a vodku a inhalují lepidlo, což na konci vede k tomu, čemu to vede. Plus si jako zpestření občas kopnou do nějakého toho bezdomovce, nebo se mimoděk svěří kameře, jak je někdo znásilnil, zmlátil (většinou policista) nebo zabil šesti bodnými ranami jeho kamaráda. Je to nahraně, opravdu nahraně. Ale jak jinak by se to svět dozvěděl? (28.11.2012)

Ale áno, dokument má svoje nesporné kvality a rozhodne ide možno o najlšpeí dokument svojho druhu. V tomto ohľade si oscara na nomináciu zaslúžil. Obdivujem obrovskú odvahu tvorcov dokumentu prísť až prakticky do samotného skrytého jadra a natáčať práve tých, ktorých sa dokument týka v ich bezprostrednom životnom prostredí, či už to je na stanici metra alebo pri teplovodnom potrubý, alebo so sáčkom na ústach. Obdivujem tvorcov za to, že sa nebáli, kedykoľvek sfetovaná mládež mohla na nich zaútočiť a v čase pobytu s kamerou v ich "domove" (rozumej na mieste, kde by sa pomoci nedovolal nijak raz) to muselo byť obrovské riziko a v tomto pravdepodobne tkvie najväčšia sila snímky. Lenže je tu pár problémov beräcich piatu hviezdičku. Mne totiž to len nikam nevedúce zobrazovanie hrôz života nestačí. Dokument neponúka riešenie. Zobrazuje len pár odbrovoľníkov pomáhajúcich deťom a neutešenú situáciu. Zopár bitiek, kopu fetu a špiny. Celý "dejový oblúk" je postavený na záverečnej smrti 14 ročného dievčaťa, ktorá má znamenať akúsi alegóriu (riešenie?) k bezvýchodiskovej situácií. A nakoniec nemohol som sa zbaviť dojmu, že film vypočítavo brnká na najcitlivejšiu strunu zaslepených divákov - utrpenie bezbranných - a tým si prudko, no bezdôvodne zvyšuje akúsi naliehavosť (rozumej v porovnaní s inými ohniskami, kde deti tiež trpia ... ). Lenže ono deti z Leningradskej zastávky nie sú jediné na svete, ktorých situácia je neutešená. Somálske deti v občianskej vojne, deti v Zimbabwe, deti z Mesta bohov, Kosovské/Srbské/Bosniacke deti ... Tie ruské z Moskvy sú len jedni z mnoha. A ničím výnimočné. Bohužial dokument ich stavia do úrovne bezbranných, ktoré sú odkázané na jedno jediné - natŕčať ruku okolitému svetu, bez možnosti sa od dna odraziť (to podtrhuje práve onen fakit, že dokument vlastne riešenie neponúka). my plačeme nad ich utrpením, ale poskytovaním pomoci, ktorú im dáme rovno pod nos siutáciu ešte nikto nikdy nevyriešil. Problém totiž to je v celkovej ruskej náture, ktorej dopomohli bratia zo západneho sveta - rozhodli sa zničiť východ ekonomicky takmer hneď po tom, ako pochopili, že vojensky to nepôjde. Presne tí istý bratia zo západného sveta, ktorí teraz alibisticky tento film oceňujú ako výborní dokument. Výsledok ich ťaženia pred tým ako prehodili kabát? 80% nezamentnanosť, pár multimiliardárov a takmer všetci hlboko pod hranicou chudoby, prázdne regály v obchodoch, hyperinflácia 2050% (1993, 1998), 4 milióny opustených detí z toho len 30 000 v Moskve a to navyše ešte v čase natáčania filmu (2004). Takže sa na to skúsme pozrieť reálne ... (04.01.2010)

Na jednej strane prepych, vystatovanie sa, na druhej bieda, opustenosť. Takéto dokumenty by sa mali točiť, aby si svet uvedomil realitu a nežil v ilúzii. Boh má najradšej deti a preto je do neba volajúce, ak musia trpieť, človek po vzhliadnutí tohto má veľkú núdzu pomáhať, mali by to vidieť ľudia, malo by dôjsť k náprave, ale čo ak komunizmus a kapitalizmus sú rovnaké režimy, čo ak ľudia sú stále rovnako neľútostní a zlí, nezáleží, že je 21. storočie, problémy sa nakopujú India, Brazília, Rusko a iné a stále viac. Bože pomôž ich dušiam a ľudia vy ich životom! (01.12.2012)

Socializmus im nebol dosť dobrý. Teraz môžu tie deti slobodne cestovať na západ a vyjadrovať svoje názory. Samozrejme peniaze na cestovanie nemajú a ich názory kompetentných a zrejme drvivej väčšiny ani nezaujmajú. Žial toto nie je len v Rusku. V USA sa odhaduje až 2 000 000 bezdomovcov. To je každý stopäťdesiaty obyvatel USA na ulici. Hold v kapitalizme bežná vec. Nezamestnanosť, beznádej, alkoholizmus, prostitúcia, násilie a mnoho ďalšieho obnáša táto takzvaná demokracia pod taktovkou cirkvi. Máme také znalosti a technológie, že celá európa, možno aj celá planéta, by mohla byť ráj pre všetkých. Každý by mohol mať vlastný byt, prácu a prostriedky na stravu, oblečenie, zábavu a prístupu k technologickým vymoženostiam dnešnej doby, ale my nie. My radšej jeden hojno a ostatní hovno. (17.03.2013)

*DETI-SMETI* Dokument o problematike takej neuveriteľnej, až sa človeku nechce veriť. Naozaj sa mi nechce. Film je obrazom reality, ktorá nemá s tou našou absolútne nič spoločné, a vedomie prosí o sladké zabudnutie bezprostredne po dopozeraní. Boj o život, fetovanie, alkohol, cigarety, žobranie, sexuálne zbližovanie, sexuálne zneužívanie, prostitúcia, bitky, krádeže, smrť - to všetko v podaní násťročných odhodených detí. Som rád, že dokument neponúka riešenie, nesnaží sa moralizovať, nepodsúva hypotézy. Je priamy, tvrdý, presný. Je kopancom do hlavy diváka. Z neho sa však po pár dňoch pozviechame, pocity spojené s filmom zoslabnú, spomienky na deti vyblednú. Nie je to náš život. Našťastie. Verdikt v 1 vete: Dokument o všetkom tom, čo ste ako dvanásťročný nemuseli a nechceli zažívať. 23.11.2010 (23.11.2010)