Krym - cesta domů

Zaujímavý komentár, ktorý som raz k tejto téme našiel

Milan Antal
17. marec 2015, 20:19
Krym bol do Sovietskeho Ruska začlenený ako autonómna republika v r. 1921.
V rámci povojnového usporiadania bol v správe Ruskej federácia v rámci ZSSR, K zmene povojnového usporiadania došlo teda v r. 1954, kedy bol administratívne Krym pričlenený pod správu Ukrajiny. Ale nevenovala sa tomu veľká pozornosť, keďže išlo o presuny v rámci ZSSR a išlo skôr o administratívny úkon, z hľadiska efektívnejšej správy, dopravy, zásobovania Krymu.
20. 1. 1991 prebehlo na Kryme referendum, ktoré rozhodovalo o otázke v znení: „Ste za nezávislú republiku Krym a ste za začlenenie Krymu do ZSSR?". 93% účastníkov referenda pri 81 percentnej účasti rozhodlo o obnovení Krymskej autonómnej republiky, čo bol štart na ratifikáciu Krymu ako ďalšej suverénnej zväzovej republiky v rámci Sovietskeho zväzu.
17. 3. 1991 za zachovanie ZSSR v referende hlasovalo 78 percent účastníkov referenda. Hoci 6 z 15 zväzových republík sa nepripojilo k referendovému hlasovaniu.
4. 9. 1991 ako dôsledok referenda prijal Krymský parlament Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu.
1. 12. 1991 bolo zorganizované na Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny, ktoré prebehlo aj na Kryme, v ktorom 54% ľudí hlasovalo za vznik samostatnej Ukrajiny, hoci 9 mesiacov predtým hlasovali za zachovanie ZSSR. Toto referendum bolo teda iba o vzniku samostatnej Ukrajiny, nie o vzdaní sa Krymu svojej samostatnosti, keďže ten už vyhlásil 4. 9. 1991 štátnu suverenitu.
7.-8. 12. 1991 predstavitelia Ruska, Bieloruska a Ukrajiny podpísali dohodu o rozpustení ZSSR. Tu došlo znovu k narušeniu povojnového usporiadania, napriek referendu z mája 1991, v ktorom za zachovanie ZSSR hlasovalo vyše 78 % zúčastnených voličov kladne.
5. 5 .1992 Krymská vláda vyhlásila nezávislú Krymskú republiku.
6. 5. 1992 Krymský parlament prijal Ústavu Krymu, v ktorej sa hovorilo, že Krym je samostatným štátom v spoločnom zväzku s Ukrajinou („Nezávislý štát v štruktúre Ukrajiny"). Ústava v sebe zahrňovala body o suverenite a sebaurčení, čiže Krym mohol kedykoľvek zvážiť svoje zotrvanie v spoločnom zväzku s Ukrajinou, teda mal právo na odtrhnutie.
Ukrajinci tento stav však dlho nerešpektovali a v roku 1995 ukrajinský parlament zrušil Ústavu Krymu a prezidentský úrad a zmenil jeho štatút na autonómnu republiku v rámci Ukrajiny. Ukrajinská vláda zaviedla priamu správu Krymu, ktorá bola zrušená až koncom r. 1995. Nasledujúci rok vstúpila do platnosti nová ústava definujúca Krym ako súčasť Ukrajiny. Vo svetle týchto faktov medzinárodné právo a povojnové usporiadanie porušila Ukrajina a Krym fakticky anektovala. Prečo vtedy Západ a abstraktní humanisti nekričali, že došlo k porušeniu práva Krymu?
Ústava bola aktualizovaná po dvoch rokoch, keby bol ustanovený súčasný názov – Autonómna republika Krym. Od r. 2000 má Krym vlastnú hymnu.
Krym mal teda právo vyhlásiť referendum a rozhodnúť o svojej budúcnosti. 16. 3. 2014 sa konalo na Kryme referendum, Pre pripojenie Krymu k Ruskej federácii sa vyslovilo 95,7 percenta hlasujúcich.
24. 8. 1991 Najvyšší soviet Ukrajiny vyhlásil štátnu nezávislosť Ukrajiny. Ukrajina opustením ZSSR porušila vtedy platné zákony. Kde boli zástancovia medzinárodného práva, neporušiteľnosti povojnových hraníc? Západ neprotestoval.
1. 12. 1991 sa konalo na Ukrajine referendum, v ktorom sa obyvatelia vyslovili za nezávislosť. Hoci 9 mesiacov predtým sa vyslovili za zotrvanie v ZSSR.
V r. 1997 UČK začala ozbrojený boj za samostatnosť Kosova. Ozbrojený, žiadne referendum o osamostatnení sa nekonalo. Západ napriek tomu nezávislosť Kosova schválil. Porušil tým jednoznačne, na základe kosovských ozbrojených akcií i vlastných bombardovacích akcií, medzinárodné právo a porušil povojnové usporiadanie.
22. 7. 2010 rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora OSN o Kosove hovorí, že jednostranne vyhlásená nezávislosť časti štátu nenarušuje nejaké normy medzinárodného práva. Pripomína tiež Chartu OSN a ďalšie medzinárodné dokumenty stanovujúce právo na sebaurčenie národov.
Takže, raz to platí, druhýkrát nie. Toto rozhodnutie súdneho dvora by som zobral ako základ žaloby proti EU a USA kvôli sankciám. Tak buď to platí univerzálne, alebo neplatí vôbec.
Bol by som veľmi zvedaví, čo by hovorili abstraktní humanisti, keby bola z Krymu vytlačená Ruská čiernomorská flotila a USA si tam postavili svoju námornú základňu. Že je to v súlade s medzinárodným právom? Bola by to pritom situácia, ktorá by každú chvíľu hrozila vypuknutím vojny medzi Západom a Ruskom. Keby nám ponad hlavy lietali rakety, aj vtedy by hovorili, že je to v súlade s medzinárodným právom?
Rusko urobilo síce vynútený krok, ale bol to racionálny krok, najrozumnejšie, čo sa dalo v danej situácii urobiť. Rusko nepotrebuje ďalšie územia, ale Krym bola otázka národnej bezpečnosti, suverenity, histórie, hrdosti. A bezpečnosť Ruska je aj našou bezpečnosťou.