Režie:
Pavel LunginScénář:
Dmitrij SoboljevKamera:
Andrej ŽegalovHudba:
Vladimir MartynovHrají:
Pjotr Mamonov, Viktor Suchorukov, Viktorija Isakova, Dmitrij Ďužev, Jana Jesipovič, Nina Usatova, Timofej Tribuncev, Jurij Kuzněcov, Sergej Burunov (více)Obsahy(1)
Za války v Severním moři zajali Němci sovětský vlečný člun a za příslib života donutili jednoho z námořníků zastřelit svého kapitána. Člun pak vyhodili do vzduchu. Námořník se ocitl v ostrovním klášteře a jako mnich Anatolij zasvětil svůj život bohu a pokání, aby odčinil svůj hřích. Po letech dřiny v kotelně získal dar vcítění do lidských duší a proslul jako léčitel. Ačkoli pochybuje o seslané boží milosti, neodmítá ty, kdo věří v jeho svatost a prozřetelnost. Poslechne ho i převor, otec Filaret, který se zřekne přepychu a pýchy a nastěhuje se do kotelny... Plyne čas a naplňují se dny Anatolijova života, jeho pokání a zázraků. Duši ctihodného, ale možná jurodivého mnicha rozvrátí příjezd nečekané návštěvy... Anatolij je přinucen rekapitulovat dosavadní život. Jak má nyní vnímat své svědomí, boha a dar, jenž mu byl propůjčen? (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (102)
Nádherne stvárnená hĺbka celoživotnej modlitby osoby, ktorá sa nepovyšuje nad ostatných. Nie žeby šlo o nejakú falošnú pokoru sebaponižovania či nedôveru v Božie odpustenie, ale muž si je vedomý svojej slabosti a úbohosti a zostáva v stave "previnilosti", pretože stojí pred tvárou Dokonaléh. Práve preto vidí svoju nespravodlivosť a vie, že cez neho Boh chce a môže konať pre dobro ľudí, a tak sa nebojí stať duchovným otcom pre každého, kto za ním príde a je otvorený počúvať. Definícia svätosti. Toto dielo je spojením citlivo-drsného filmového ruského umenia so silou "duchovného života" či skôr vzťahu "žitého" z túžby po Tom, ktorý túto túžbu naplňuje tým, že ju neustále nanovo povzbudzuje. ()
Veľmi ťažký film pre užšie publikum a až sa divím, že dosahuje tak vysoké čísla, keďže je duchovne a rusky založený a to sú dnes už veľmi bakané atribúty. Ale aj v Poľsku, kde vedia najsprávnejšie, ako nenávidieť Rusko, má film 74%, takže jeho kvalitu postrehli aj tam. Film má svoju atmosféru a mystiku, ale chýbalo mi sebabičovanie pre zavŕšenie odčinenia hriechu, bolo by to efektívnejšie aj teplejšie, než tam bez čižiem po zime chodiť. Inak ak človek získa dojem z filmu podľa situácie z roku 1942, ktorá je silná, potom ostáva sklamaný, že to ide celkom iným smerom. Ale v tej pomernej nude príde aj prekvapenie. ()
Zaujímavý príbeh. Až som sa divil, že sa toho Rusi chytili a natočili. V tom filme hralo všetko dohromady .. staré mokré prachovo kusové uhlie, hrdzavá dokrivená lopata, „večný oheň“ v nenásytných kachliach kotla, závidiaci mních aj malý oportunistický opát čoby sám pokušiteľ, a v takom prostredí človek sám spytujúci si svedomie hľadajúc Boha. Hm. Nielen veriaci diváci si zaslúžia, aby aj takéto filmy na verejnosti boli. :) Dávam 4b ()
Silně bigotně zaměřený film, který není opravdu pro každého diváka. Není ani o válce ani o zázracích. Je o celoživotním utrpení jednoho člověka, který svou vinu bere velice vážně, trápí se jí a sám u sebe nenalézá odpuštění. Jeho nekonečné duševní trápení asi nejlépe znázorňuje otrocké vození koleček s uhlím do kotelny. Toto je ve filmu ukázáno několikrát. Pro představu: Jsou lidé, kteří by svou vinu hodili za hlavu, zkusili dokonale zapomenout a v novém životě by žili, dejme tomu, i spokojeně. Tento člověk svou vinu přijímá se vším všudy a o tom tento nádherný snímek, doprovázený výbornou hudbou, je. Na konci filmu jsou dva silné vrcholy, z nichž ten druhý u rakve je velice silný. PS: Někdy si také říkám, že bych zbytek života prožil v nějakém klášteře odevzdajíc se Bohu, modlitbám a meditaci. Život potom člověk vnímá naprosto jinak. A i o tom tento unikátní film je. ()
Počas 2. svetovej vojny Nemci v Severnom mori zadržali parník sovietskej severnej flotily. Pod hrozbou smrti, mladý námorník Anatolij zastrelí svojho kapitána. Sám ťažko zranený sa dostane do kláštora kde žijú pravoslávni mnísi. Stáva sa kuričom a jedným z nich s bremenom viny z vraždy, získa povesť zázračného liečiteľa. Pomôže vyliečiť aj ženu, kde vysvitne, že je to dcéra práve toho kapitána dnes už admirála), ktorého mal zabiť. Nakoniec ho zachránili jeho vojaci iba s prestrelenou rukou. Film sa odohráva na svätých ostrovoch Valaam a Soloveckom súostroví. Tento film sa nikdy nestane trhákom, ale je to film, ktorý nie je ľahké pochopiť, ale svojim spôsobom sa radí medzi výborné filmy. Nie je to film o robotoch a mutantov z iných planét, ale je to film pre každého kto chce o svojom živote a pokore premýšľať, dokázal majstrovský spracovať náboženský náhľad na také veci, ako je životná cesta, hriech a pokánie. ()
Galerie (15)
Zajímavosti (21)
- Filmový štáb strávil dlhý čas výberom miesta na natáčanie filmu. Vykonali až 4 neúspešné expedície: filmový štáb precestoval Murmanskú oblasť, navštívili Ladogu, Onežské jazero, Kiži a Pskovské jazerá. Žiaden z kláštorov pôsobiacich na týchto miestach režisérovi Lungina nevyhovoval, pretože potreboval „malý, opustený kláštor a všetky moderné kláštory sú obrovské mestá obohnané vysokými múrmi“. Počas piatej cesty konečne miesto našli - bol to okraj malej dedinky Rabočeostrovsk na pobreží Bieleho mora v Karélii. (Arsenal83)
- Pjotr Mamonov bol podľa režiséra Pavla Lungina jediným hercom, ktorý mohol hrať postavu Anatoliho otca. Herec po dlhých presviedčaniach a konzultáciách so svojím spovedníkom súhlasil s účasťou, hoci spočiatku odmietal. Lungin povedal, že Pjotr Mamonov „do veľkej miery hral sám seba“. (Arsenal83)
- Lungin poznamenal, že film v niektorých ohľadoch pokračuje v Pokánie (1984) od Tengiza Abuladzeho a Cárovrah (1991) od Karena Šachnazarova, ale je intímnejší a je adresnejší skôr jednotlivcovi než spoločnosti ako celku. (Arsenal83)
Reklama