Hriech Kataríny Padychovej

V televíznom vysielaní menej často frekventovaná snímka Martina Hollého z obdobia, keď bol v najlepšej filmárskej forme. Takéto ťaživé psychologické drámy, situované do dedinského prostredia, ktoré boli kedysi výstavnou skriňou slovenskej kinematografie sa dnes už bohužiaľ netočia. Pritom na vytvorenie solídnej zápletky či konfliktu v nich stačilo tak málo... (01.11.2018)

Niečo ako Bačova žena od Stodolu, ale ten záver nemal taký ťah na bránku, nebol silný, ako som očakával. Pritom tu herecké skvosty nestačím vymenovať. Dočolomanský v skrátenej verzii, Kvietik, Machata, Polónyi... to všetko sú výstavné kusy. Na strane druhej Pastejříková mala lepší slovenský dabing než parametre výstavnosti. Film zaujme, ale to chýbajúce silnejšie finále ho delí od veľkoleposti. (11.07.2022)

Obľúbená formulka slovenskej literatúry "opustená žena mužom, ktorý išiel na skusy do sveta, podlieha zvodom ďalšieho muža" je v prípade Hriechu K.P. ozvláštnená do filmovej podoby silnou vizuálnou stránkou, premyslenou kompozíciou a vhodne zvolenou hudbou. Psychologický film sa ponára do myšlienok Kači, aby nám poodhalil jej motivácie a ukázal nám, že ľudské rozhodnutia nie sú ani dobré ani zlé, ani správne ani nesprávne, jednoducho ich učiníme a musíme sa neskôr vyrovnať s ich následkami. Hlavne netreba podľahnúť dedinskej náboženskej doktríne a pokiaľ možno nepočúvať dedinské ohováračky, aby sa z toho človek nezbláznil. Nakoniec nejako bude a či to nazveme šťastím alebo nešťastím, je vlastne úplne jedno. (01.12.2013)

Režisér M. Hollý dokázal točiť výborné filmy. Mnohé z nich nepatria medzi často vysielané a ani tento film som dodnes nevidel. Je to príbeh akých sa po slovenských dedinách odohrali stovky, no napriek tomu film dokáže zaujať. Témy ako peniaze, dlhy alebo nevera sú večné. M. Dočelomanský tu toho veľa nenahral, ale jeho poslednú vetu pred odchodom do Francúzka za prácou budete mať v ušiach rovnako ako jeho manželka..." Nie že sa tu budeš s niekým vláčiť, lebo ťa zabijem!" Manželku a zároveň hlavnú postavu stvárnila pre mňa neznáma česká herečka H. Pastejříková. Veľa toho nenarozpráva, je to žena ktorá je na všetko sama, nemá čas na ženské pletky pred kostolom a často hádže smutné pohľady na poštára, ktorý nie a nie doručiť dopis z Francúzka. Časom sa predsa len zapletie, ale nie s príliš podareným chlapom. Bývalý "blcháč", teraz pracháč z Ameriky. Nemanželské dieťa je na svete a prichádza čas, keď si manželka spomína na manželovu hrozbu...Čo myslíte, zabije? Hudbu v tých časoch nemohol zložiť nik iný ako Z. Liška , ale musím vytknúť dosť hlasné pasáže s hudbou, oproti tým bez hudby. Boli časy, keď sme vedeli robiť dobré filmy. Prečo to dnes nejde? 80%. (17.08.2011)

Súdy a exekútori pracovali v dávnych časoch na Slovensku oveľa svižnejšie a hlavne pre tých, čo majú peniaze, ako krčmári. Po celý čas film iba tlie ako situácia vo filme. Dusná nálada s bezútešnou situáciou slovenskej dediny je podporovaná monotónnou hudbou. Či to nakoniec aj vybuchne, si treba počkať do úplného konca. –––– Slovenský človek je pracovitý, lebo učiteľkou mu bola bieda a pokora. Teraz sa však časy menia. Roboty bude nadostač. –––– Kača, a list už nečakáš? Tak teda, tu ho máš. –––– Čaká ťa zatratenie večné. Preto ľutuj a čiň pokánie, kým je čas. Lebo beda ti, keď príde deň hnevu božieho. (03.02.2015)