Zahrada

Ještě tak před 3 - 4 roky by se mi tenhle film moc líbil. To jsem si myslel, že alegorická díla se skrytými narážkami na filozofii jsou ta nejlepší zábava. Teď už si to nemyslím. V kontextu soudobé tvorby se však jedná jistě o výjimečný snímek a i přes osobní (mírné) antipatie zasluhuje dobré hodnocení. (12.10.2011)

[3,5*]     "Poznáš ma?" "Ty si môj otec." "A vieš, kto si ty?" "Teraz som strom." "Najradšej by som ta vyťal."     Poetický film s výbornou rozprávkovo-čarovnou atmosférou, ktorý pojednáva najmä o úniku z uponáhľaného moderného sveta a návrate k jednoduchosti. Zaujímavým nápadom je rámcovanie do jednotlivých kratučkých kapitol, ale najmä to použitie archaickej slovenčiny (zrejme bernolákovčiny), ktorá znie pôvabne a dodáva Záhrade ducha miesta, kde čas nehraje žiadnu rolu. Je to dielo s mnohými magickými okamihmi, ale trochu nesúdržné ako celok, narúšaný príchodom a odchodom rôznych votrelcov (z nich mi tam sedí jedine Melkovič, taký Štepka pôsobí dosť rušivo a to ho inak obdivujem). Film ťahajú nahor silné herecké výkony, predovšetkým skvelého Mariána Labudu, ale výborný je aj Roman Luknár. O Jane Švandovej sa to ale povedať nedá, tá je dosť hrozná - je to presne ten typ vulgárnej celebrity, aké sa vo veľkom vyrojili po novembri (keď už nedokážem zaujať herectvom, tak aspoň vyvalím von kozy). Samostatnou kapitolou je "šibnutá" Panna zázračnica ("Už sme mali cez 50, keď sme si ju zamiesili."), čo je postava, ktorá nemá chybu. Zuzana Šulajová je v role dokonalá, má prirodzenú krásu i prirodzený prejav a dosť ma prekvapuje to malé množstvo rolí, ktoré v svojej kariére stvárnila. Jedná sa zrejme o najlepší ponovembrový slovenský film, čo ale v tej mizérii nebolo až také ťažké dosiahnuť.     "Kurva, ale je tu krásne!" (11.08.2022)

Krásny film. Určite jeden z najkrajších slovenských, s ktorými som sa stretol. Umný pokračovateľ vláčilovskej poetiky (viem, je to tvrdenie veľmi vetché, ale taká je aspoň moja impresia) rozradený do 14 kapitol, jednoduché podobenstvo o návrate človeka k prírode. Lahodná kamera (a steadicamy ako lusk), podmanivá Godárova hudba a príjemní herci. Magický realizmus, tragikomika súcna. Ťažko si predstaviť lepšiu kombináciu v slovenskom filme. Plný počet nedávam azda len preto, že je Záhrada mocnejšia skôr v neopakovateľných okamihoch, ako v celku. Ďalšia projekcia to možno zmení. 85% "Konečne je všetko, ako má byť." (16.10.2014)

Nevím, je ten film tak dobrý, nebo je to balnibarbská past? Opravdu mi při prvním sledování tohoto filmu (a slupl jsem ho jako malinu) vytanul na mysli úvodní Lemuelův monolog z Případu pro začínajícího kata: „Ta krajina, ta přívětivá krajina, Vám bude cosi připomínat. Vzpomenete si na studánku a vykročíte v naději, že možná potkáte bosou dívku, jejíž křestní jméno Vám navždy utkvělo v paměti.“ Prostě, ten příběh o nalezení Nového Ráje, o zmoudření, nalezení prostoty a lásky, a k tomu na venkově, skrz odhození starého života a odchod z Nového Babylonu (zkaženého světa městské civilizace) je tak luzný a archetypální, až je podezřelý. Není to intelektuální kýč? (25.07.2010)

Odhliadnuc od skvelého scenára, plynulej, bohatej a nenútenej metaforiky, Godárovej hudby, zmyslu pre humor a invenčného citovania filozofov prepojeného s vizuálnymi pointami, odkazovania na slovenský aj európsky film (Uher, Tarkovsky...) budovania jemnej harmonickej atmosféry a implikácie magického realizmu je najpodmanivejším znakom Šulíkovho diela jeho úzke prepojenie so svetom výtvarného umenia. Mizanscéna v úzkej spolupráci s lyrickou kamerou Martina Štrbu akoby parafrázovala obrazy Maneta, Segantiniho, Millaisa a Merseho. ............. Snímka sa ako celok konštantne ponára do prírodnej spirituality, v ktorej ľahko splynie s obrazmi G. Segantiniho alebo Paula Cézana, Carla Fredrika Hilla.... V najsilnejších momentoch berie prostredie filmu divákovu myseľ do rozpoložení podobných prostrediu impresionistického Raňajkovania v tráve (Manet), Májového pikniku (Merse) alebo magického Odchodu jesene (Millais). Tvár Zuzany Šulajovej zasa neraz pripomenie Millaisovu Oféliu. Tiež so sebou prináša nádych živočíšne pulzujúcej a zároveň nežnej erotiky. Akoby sa Manetova Olympia skrížila so Švantnerovou Zunou. (13.04.2016)