Môj otec Gulag
Režie:
František PalonderScénář:
František PalonderKamera:
Vladimír BiskupičHudba:
Marcel PalonderObsahy(1)
Jeho prvé meno bolo Jan Kawasch. Toto meno mu dala jeho mama do rodného listu, ked sa narodil na Sibíri. Druhé meno Jan Vrana dostal po tom, ako sa jeho matka druhýkrát vydala po návrate z Ruska. Tretie meno – Jan Antal prijal od svojej manželky. Ani jedno meno nie je jeho vlastné. Nepozná svojho otca, nevie či sa narodil z lásky, alebo z násilia. A nevie, kde je jeho vlasť... Dokumentárny film približuje príbeh muža, Jána Antala, ktorý sa pred 57 rokmi narodil v sibírskom gulagu nespravodlivo odvlečenej Slovenke. Po prvý raz v živote prichádza spolu so svojou dcérou na miesta, kde sa narodil a prežil prvých šesť rokov života. Odchádza na koniec sveta s jedinou otázkou: ” Poznali ste môjho otca?”.
► 2. miesto v súťaži dokumentov na 13. ročníku Medzinárodného festivalu televíznych filmov a programov Zolotoj buben v Chanty-Mansijsku (Rusko) (oficiální text distributora)
(více)Recenze (14)
Video možno zhlédnout zde. Pátrání Jána Kawasche po vlastních kořenech je podané zajímavě. Otce na jeho pouti do rodiště doprovází jeho dcera, jejíž závěrečná výpověď je emotivní, ale zároveň tvoří pěknou pointu. Samotný pořad vhodně kombinuje vzpomínání Jána Kawasche s výkladem historiků. Dokument obohacují dobové záběry i rekonstrukce odvyprávěného příběhu. ()
Velmi slabě zpracováno. Jedinou záchranou bylo určité množství dobových záběrů, fotek, které ale bohužel s věcí přímo nesouvisí. Zápory: celá cesta i natáčení dcerku viditelně nebavilo; nesmyslné otázky v češtině pokládané starousedlíkům; celý dokument vyzněl hrozně uměle; Ján Antal působil, jak špatný herec, než osoba se zájmem k putování po vlastních kořenech v rusáckým gulagu. ()
„Chcem, aby moje deti mali otca, pretože ja toho svojho oca ľúbim. Aj keď môj dedo bol gulag.“ Bohužiaľ fascinujúce. Miestami rozpačitý prejav vystupujúcich, prehnane krátku dĺžku a menej kvalitnú technickú stránku veci ospravedlní fakt, že je to silný, pôsobivý a ťažko zabudnuteľný príbeh, ktorý sa hravo zaobíde bez veľkého rozpočtu. Myslím si, že je svojím spôsobom dobre, že ľudia narodení povedzme po roku 2000 tomu, čo sa vtedy dialo, nechápu, pretože žiadny normálny človek si to, čo sa vtedy dialo, nemôže logicky zdôvodniť, keďže v tom boli len tony šialenstva a ničoho iného. A ako to už vo svete býva, obeťami sa stali najnevinnejší. ()
Patetickosť a jednoduchosť príbehu mi tu vôbec neprekáža, práveže niečo také som aj očakával. Dielo, aké je toto, možno skôr prijmú ľudia, ktorí takto svojich blízkych alebo známych v polovičke 40-tych rokov minulého storočia stratili na niekoľko rokov alebo navždy. Osud Jana Kawascha je o to strastiplnejší, že je „dieťaťom“ totalitných zverstiev. Naša rodina dodnes nevie, kde je hrob starého otca, ak vôbec nejaký má. Pátrame opäť cez Červený kríž a dúfame, že sa niečo dozvieme. Udal ho človek, ktorého poznal a po krátkom čase v levočskom väzení ho vagónmi pre dobytok uniesli s mnohými ďalšími „lacnými pracovnými silami“ v máji 1945 do ZSSR... aj toto sme zdelili po komunistickej mašinérii... ()
Dokument, z ktorého som sa veľa nedozvedel, len hral na city. Hlavný protagonista tiež neuspel vo svojom hľadaní aj keď pátranie po koreňoch ma zaujalo. Nuž našťastie už tie veci nám snáď nehrozia, dúfajme že sa ľudstvo poučilo. Dokument však dosť slabý a prvoplánový. 01.12.2012 - Dnes som si film pozrel znova a musím uznať, že až tak zlý, za aký som ho mal, nebol. Už si nemyslím, že hral na city. Hlavný protagonista sa skutočne snažil, viac už asi urobiť nemohol, napriek poloamatérskemu dokumentu, napriek mnohým rozpačitostiam, poukázal na stavy v gulagoch, na vraždy, znásilnenia, kanibalizmus, úmrtia chlapov, žien a detí, od hladu, chladu a chorôb, či neponechávanie si detí, zamlčovanie rodičov a najmä ma dostalo to číslo 30 až 40 tisíc odvlečených Slovákov do gulagov a to ešte nehovorili o občanoch Sovietskeho zväzu. Taktiež mapa so zakreslenými tábormi. Jedna vec sú oficiálne počty mŕtvych, ďalšia tie odhadované a ďalšia tie s mŕtvymi deťmi a podobne, s istotou sa dá povedať, že tam zomreli na desiatky miliónov ľudí, hrôza je slabé slovo, Gulagy spolu s nacistickými koncentračnými tábormi spôsobili hrôzu aká nemá v histórii Zeme obdobu. Záverečné slová tej dievčiny, už tu spomínané sú krásnym záverom, taktiež spolu s rečou hlavného protagonistu pri kríži. ()
Galerie (2)
Photo © Archiv STV
Reklama