VOD (1)
Obsahy(1)
Portrét bývalého spravodajského redaktora STV, vytvárajúceho „pozitívny obraz Slovenska“ za vlády Vladimíra Mečiara, odhaľuje, ako fungujú posttotalitné mechanizmy televíznej manipulácie. (oficiální text distributora)
Recenze (23)
Servilná špina po zmene pomerov prevracia kabát, no vo vnútri ostáva odporným prospechárom. Ako výpoveď o dobovej STV to funguje len čiastočne. Celý dokument s výnimkou poslednej minúty je presne to, čo sa snaží kritizovať. Marek Kuboš sa sprosto nechal odrbať novinárom-propagandistom. Totiž celý dokument je len jeho zostrihaný monológ, do ktorého boli povkladané dobové zábery STV, ku ktorým sa ústredná postava vyjadruje. Koniec koncov tento film nie je ani tak výpoveďou o dobovej STV a politickej situácii na Slovensku, no obsahuje meta-posolstvo, aké ľahké je byť manipulovaný a aké ťažké je byť poctivý novinár/dokumentarista. Aj preto lebo špátrať sa v archívoch a robiť rozhovory s desiatkami ľudí je vždy oveľa náročnejšie, ako vyspovedať jedného a doplniť jeho prejav o to, čo ti nadiktuje... niekedy sú diletanti rovnako nebezpeční ako manipulátori. ()
Médiá manipulujú masy ľudí a dookola počúvať "máme sa dobre" - to ma nudí. Vonkoncom som sa nedozvedel nič nové a navyše moderátor je setsakramentsky nesympatický pablb. Ten jeho "životný úspech" a záverečné slová.. no comment. ()
Zdá sa mi to, alebo v mu dali v závere ozaj ochutnať vlastnej medicínky? Arogantný blb bez výčitek, bohužiaľ má ale stále pravdu. ()
Pěkně vousatý dokument. Z dnešního pohledu to má jiné významy. Meciar je zde mladší a jako vždy arogantní. ()
"Nie je moja chyba, že niekto verí tomu, čo vidí". Je to dokument maličký, vyzerá lacno, ale to vôbec nevadí, pretože v sebe nesie niečo veľké. Ak by sa sústredil len na situáciu STV počas obdobia mečiarizmu, bol by dobrý. Výborný je vďaka tomu, že hovorí o niečom väčšom - ukazuje nielen ako STV manipulovala občanmi, ale aj ako uvažuje a čím dnes jeden z týchto manipulujúcich redaktorov ospravedlňuje svoje konanie. Nemyslím si, ako píše ditechi, že myšlienka celého dokumentu bola "Ľudia sú teľce", to by dokument nebol ničím zaujímavý a výnimočný. Rozum sa skôr pozastavuje nad tým, že pán redaktor, vediac, že s Mečiarom ide krajina do sračiek a vediac, že podáva ľuďom nepravdivé informácie, nemal problém HRDO pokračovať v tom, čo robil a po páde mečiarizmu sa tým verejne pochváliť. ()
Všetci sa tu rozplývajú ako krásne to odhalilo, čo bolo vtedy. Áno pravdepodobne to tak bolo, kedže veľa z nás tu dobu zažilo a vedeli sme alebo sme aspoň mali tušenie, čo sa dialo. Boli to temné časy, kedy sa rozpredalo Slovensko, zničilo sa takmer všetko, čo sa za socializmu vybudovalo, ale nepostavilo sa takmer nič a vďaka tomu túto medzeru a nespokojnosť využila Európska únia a NATO a k moci sa dostali proamerické a proeurópske strany, vďaka čomu sa síce republika obnovila, ale v podstate dorozpredala a stala vazalom iných a stratila nezávislosť. Posledných 23 rokov od nežnej revolúcie sa krajina uberala zlým smerom a toto bola tá etapa, ktorá to zapríčinila. Ako odporcovi socializmu a kapitalizmu sa mi na to nepozerá dobre, ale je to tak. Moja krajina stagnuje po mnohých smeroch a v každom období inak. Tento dokument o týchto časoch bol ako svedecká výpoveď. Bola to výpoveď jedného účastníka a bola to skôr spoveď, ale nie spytovanie svedomia. Nedá sa však o dokumente hovoriť ako o dôveryhodnom, lebo nie je ničím podložený a dôkazy chýbajú, je to neprofesionálne a na súde by to bolo slovo proti slovu alebo skôr brané ako ohováranie bez dôkazov. Toto nie je až tak dobrá forma, lebo by sa to dalo zneužiť a takto by sa mohli natáčať viaceré veci, navyše po rokoch a nemuseli by byť pravdivé a objektívne. To by sa dalo natočiť hocičo o hocičom, ale kedže tu vieme, že to bola zrejme pravda, nehodnotím to odpadom za zlý dokument, ale za odvahu, za zrealizovanie niečo takého po rokoch môžem udeliť priemerné hodnotenie. ()
Tých, ktorých potešila v roku 1998 Mečiarova labutia pieseň S pánom Bohom, idem od vás... poteší aj tento film. Dnes všetci vieme, že dejiny sa opakujú a nič nie je večné, ani isté. Zvlášť nie to, čo vidíte v TV a tobôž nie demokracia, na ktorú sa spoliehame. ()
Poučná ukázka mediální manipulace...67%. ()
Dokument, ktorý zobrazuje temné obdobie Mečiarizmu na Slovensku. Okrem únosov, vrážd, divokej privatizácie, rozkrádania štátneho majetku a mnohých ďalších škandálov bolo toto obdobie lemované aj obmedzenou slobodou vyjadrovania, čo sa najviac ukázalo v prípade STV. Tento dokument odhaľuje, že práve vládnuca strana HZDS mala verejnoprávnu televíziu pevne v rukách a mnohými praktikami a skresľovaním pravdy sa vrátila do obdobia komunizmu. Pre mňa osobne je obdobie 1994 - 1998 ked vládol Mečiar, jedno z najostudnejších období našej zeme, kedy sme sa dostali do medzinárodnej izolácie. Obdobie kedy bol Mečiar vycapený na obrazovkách STV každý deň a kedy nás strašili relácie "ako ďalej pán predseda vlády" či ultra primitívna relácia "Fašírka". Neváhajte si toto smutné obdobie pripomenúť. ()
Stokrát opakovaná lož sa nakoniec stáva pravdou. ()
Veľmi zaujímavý dokument, na slovensku veľmi živá téma aj dnes, Mečiar bol veľký prefíkanec. ()
"Cítil som sa vždy tak trošku ako niekto, kto hýbe figúrkami na šachovnici. Ako taký malý manipulátor." Pekný dokument o tom, na akom princípe v deväťdesiatych rokoch fungovala verejnoprávna televízia STV. Aké mala politické zázemie, pre ktoré vytvárala postupne svoju malú propagandu v prospech vládnej strany, ako sa snažila zdiskreditovať vtedajšiu opozíciu, vykresľovala Vladimíra Mečiara ako národného hrdinu a tak ďalej. Ostatne, väčšina z nás, ktorí si tie roky zažili vedia, aké absurdné to tu vtedy na Slovensku bolo. A to nielen čo sa týka televízneho spravodajstva, toto je len malá súčasť. Dokument ako taký sa mi pomerne páčil, hlavne samotnou netypickou témou (ale veľmi zaujímavou), pre ktorú sa Marek Kuboš rozhodol. Tiež som rád za dobové zábery z vysielania, rôzne akcie, prejavy politikov. No a samozrejme verejná rozlúčka Mečiara s politikou spojená s jeho labutím spevom, to je čerešnička na torte, vždy si to rád pozriem :-)) Malé negatíva by som videl možno v tom, že ide v podstate o monológ redaktora, viacmenej ničím neprerušovaný - i keď to tak asi malo byť. Ocenil by som pohľad z viacerých uhlov, lenže to asi nebolo zámerom. Takto aspoň hodnoverne dostávame obraz človeka, ktorý túžil po svojom kúsku moci, taký malý manipulátor. A poriadne hrdý a trúfalý, ako sa v závere ukáže. Záver sám o sebe je výbornou ukážkou ako ľahko sa dá narábať s verejnou mienkou, so sympatiami diváka, všimnite si. 4/5 ()
Všetci sa tvária ako keby im oznamovali niečo nové, niečo neuveriteľné. Vážne ste to nečakali? Vážne ste si všetci mysleli že STV bola za Mečiara objektívna? Uverili by ste že Slota mal prsty v mnohých zlodejinách až keby pred Vás postavili ďalšie "Home Video" v ktorom by to rodinný príbuzný Slotu potvrdil? Ten kto má moc, túži po ešte väčšej moci, to vie každy, kto to nevie, ten to tuší, kto to netuší ten je blázon. ()
Neuveriteľný dokument o tom, akými v skutočnosti mocnými nástrojmi média naozaj sú. Live. Ďakujem za to že som prežil krásne detstvo napriek STV. ()
Akože poučné info, ale neubráni sa táto vecička dojmu, že je robená na kolene a že je to len zlepenec archívnych záberov a záberov na p. Kuboša, ktorý by mohol viac otvárať ústa. Zaujímavé sú posledné 4 minúty a aj za ne 2*. ()
Dokument kde monológ hlavného "hrdinu" nemusí byť každému po vôli. Napriek tomu, že z jeho myšlienok by sa nejednému spravilo zle, obsahujú v sebe silné posolstvo. Páči sa mi ako sa nehrá na prevracača kabátov a pokojne prizná, že to čo robil ho bavilo a keby sa dalo tak by to robil znovu. Veď prečo nie keď bol za to platený, však? On nemôže zato, že ľudia hocičomu uveria. ()
Krátkometrážny dokumentárny film režiséra Mareka Kuboša predstavuje nahliadnutie za oponu fungovania Slovenskej televízie (STV) v období deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. STV vtedy nieže pod krkom, ale priamo za gule držala vládnuca strana Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktorej tvárou bol Vladimír Mečiar, jeden z najväčších zlodejov, akých táto krajina kedy videla. V Mlynskej doline sa počas "divokých deväťdesiatych" prakticky vyrábali programy, ktoré velebili HZDS, pričom na politickú či názorovú opozíciu hádzali všetku možnú špinu. V Kubošovom dokumente ponúka toto nahliadnutie na vtedajšie fungovanie STV jeden z jej bývalých zamestnancov, ktorý sa priamo podieľal na výrobe "na zákazku" pre HZDS. Popri bahne, zloženom z dobových televíznych záberov, odkrýva morálne bahno aj bývalý zamestnanec, keďže prakticky nič neľutuje a dokonca tvrdí, že by rovnakú prácu išiel robiť znova. Každému divákovi s chrbtovou kosťou sa musia jeho slová a bezškrupulózne zmýšľanie bridiť, čo sa v konečnom dôsledku dokonca podpisuje na celkovej kvalite dokumentu. Je takmer až udivujúce, ako môže znechutenie ovplyvniť pohľad na filmový počin ako celok. Taká malá propaganda, ako to dokument zachytáva, až taká malá nebola. Na slovenské pomery bola v časoch, kedy mala najväčšiu silu a najhoršiu podobu, naozaj veľká. Obsahovo zaujímavé a nechutné zároveň. Technicky nie veľmi výrazné, postavené na archívnych záberoch a jednom rozhovore. ()
Slovenský národ spolkl manipulaci jak z 20.let 19. století. HZDS vyhrálo volby...Nechci paušalizovat, ale tohle je důkaz o "průměrné" inteligenci Jánošíků. Chtělo by se říci "Prostě" tomu šéfoval Hlavatý Vlado: https://www.youtube.com/watch?v=bcXPPbRIWSY. Na můj vkus tam mají Modré hory pořád málo posluchačů...: https://www.youtube.com/watch?v=Bmoo3xqMf0Q ()
Festival Banská Štiavnica 4 živly @. Na diskusii k filmu bolo vyjadrene ze je hrdina , Jozef ktoy vypovedal. Urcitym sposobom je hrdina lebo nikto iny zatial nepovedal pravdu takto priamo a do kamery z dob Mečiara. ()
Perfektný portrét človeka bez morálky. STV a mečiarizmus sú len pozadím, nič špeciálne sa človek nedozvie. Ide tu o toho človeka, ku ktorému sa dostávame neuveriteľne blízko, bez akéhokoľvek skrývania alebo pretvárky. To sa darí nie kvôli schopnostiam dokumentaristu, ale kvôli neopatrnosti/nezáujmu dokumentovaného. Je to dosť silné (posledné minúty stoja za to) a navodilo to vo mne pocit nepokoja, neistoty, akoby som sa potil na stolčeku rovno pred kopou kamier pod neznesiteľne silným svetlom. ()