V piatok, trinásteho...

Ja som sa nesmial. Ja som sa doslova rehotal. ONDRIŠ JARIABEK ako bigotný otec "úradníckej" rodiny, ktorá rebeluje proti starým poriadkom je excelentný. Akákoľvek propaganda je podľa môjho názoru už na smetisku dejín, ale to komediálne (možno aj nechcené a pôvodne neplánované) ostalo. A skvelé herecké výkony takisto. (27.4.2009) (27.04.2009)

Klasická slovenská komedie z padesátých let. Ondriš Jariabek v roli despotického otce rodiny, které chce vládnout po svém a žádné novoty nechce připustit. Nejhorší pro něj je, smířit se s tím, že jeho snacha je mohamedánka, zeť luterán a on jako věrný křesťan tohle přece nemůže dopustit. Všechny by chtěl překřtít, dceru a syna vydědit. Svým neurotickým chováním mě trochu připomínal Jaroslava Marvana z filmu Poslední mohykán. Pár scének vyloženě parádních (farář, který má v pátek držet půst a přitom se láduje kachnou), ostatní slabší. Režijně na vysoké úrovni a na pobavení je to cajk. Celkově lehký nadprůměr. (19.09.2022)

Oproti iným budovateľským opusom pomerne znesiteľné, ale stále ideologické a kto to nevidí, je asi slepý alebo ja neviem. Očividná kritika starých štruktúr -- rodinkárstva, úradníctva, cirkvi, náboženskej otázky, malomeštiactva, buržoázie -- a pozeranie sa do budúcnosti s vidinou nového sveta konfrontovaním generácií. A samozrejme celkovo harmonické vyznenie a riešenie problematiky. Čerešnička na torte: nápis "Pokračujem revolučne, spamätal som sa" na dverách a na konci prehovory hlavnej postavy: o tom, ako "zľe sme my žiľi", "nie som ja ešte tak starý, aby som sa nevedel spamätať" a "vždy som bol pre tie revolučné činy". Ale akože som sa aj zasmial sem-tam, hlavne v druhej polovici, nech nežerem. A za stalinizmu sa bolo treba občas zasmiať, aby ťa nejeblo. (20.11.2016)

V piatok 13teho je značne ideologicky poznačený film. Lenže objektívne vzaté, problémy náboženstva a spoločenského postavenia nie sú ani zďaleka problémom týkajúcim sa minulosti. Všetko, čo vo filme vidíme, sa môže odohrať aj dnes a preto som schopný sa nad faktom, že Bielikovi a strane išlo o niečo iného, ako riešiť problémy slovenskej rodiny, povzniesť a pozerať sa na film úplne inými očami. Napríklad nato, či vo filme fungujú fóry, komické situácie okolo rodinného stola a na vypointovanosť dialógov. Občas to funguje, občas vôbec, celkovo taký vyšumiteľný priemer. Ale keďže mi z jeho ideológie neprišlo zle, ako som pred jeho sledovaním predpokladal, udelím solídne hodnotenie. (19.01.2014)

Čakal som propagandu, ale dostal som na tú dobu fajn komédiu. Bielik sa oveľa elegantnejšie vyhol propagande a vzývaniu holdu pracujúcemu ľudu ako tomu bolo vo filmoch Priehrada či Lazy sa pohli. Zo všetkého najviac baví podarená figúrka otca, ktorý kázňami chce zasahovať do života detí, aby "úradničina" zostala vo famílii prítomná i po jeho odchode do dôchodku. Celkovo film nemá kam dokráčať len do happyendu, kde otec povolí a deti sa oženia a povydávajú. (12.05.2018)