Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Po odchode do penzie sa Jozef Rebro, bývalý vrchný štátny kancelársky zriadenec, ocitne v novej životnej situácii. Už nemôže preháňať podriadených, nudí sa, a tak začne terorizovať svoju rodinu manželku (Oľga Adamčíková) aj dcéru Oľgu (Eva Krížiková) a syna Františka (František Dibarbora). Domáci tyran neznesie odpor, všetko chce riadiť a kontrolovať. Príde však na psa mráz a proti Rebrovi sa dokonca vzbúri aj ustrašená manželka... Komédia Paľa Bielika bola úplne prvým kompletne kolibským filmom. Snímka bola súčasne aj na dlhý čas posledným Bielikovým filmom, k réžii sa vrátil až roku 1957. Ku komédii si súčasne napísal aj scenár pod pseudonymom Ján Bukva. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (27)

topi 

všechny recenze uživatele

Klasická slovenská komedie z padesátých let. Ondriš Jariabek v roli despotického otce rodiny, které chce vládnout po svém a žádné novoty nechce připustit. Nejhorší pro něj je, smířit se s tím, že jeho snacha je mohamedánka, zeť luterán a on jako věrný křesťan tohle přece nemůže dopustit. Všechny by chtěl překřtít, dceru a syna vydědit. Svým neurotickým chováním mě trochu připomínal Jaroslava Marvana z filmu Poslední mohykán. Pár scének vyloženě parádních (farář, který má v pátek držet půst a přitom se láduje kachnou), ostatní slabší. Režijně na vysoké úrovni a na pobavení je to cajk. Celkově lehký nadprůměr. ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Prvý film nakrútený v ateliéroch na bratislavskej Kolibe veru žiadna veľká sláva nie je. Propagandistická komédia o zastaranosti náboženstva, škodlivosti úradníckej roboty a chvály bodro sa usmievajúcich robotníkov. To všetko podávané v značne infantilnom humore. Pozitívom sú zábery starej Bratislavy, kde možno zahliadnuť kupole unikátnej maorskej synagógy na Rybnom námestí a iné oku lahodiace budovy, ktoré rovnakí bodrí robotnícki inžinieri, akých ospevuje film, nahradili prázdnymi plochami alebo betónovými opachami. ()

Reklama

helrohir 

všechny recenze uživatele

Paľo Bielik bol bez pochýb vynikajúci režisér a pravdepodobne najlepší z našej vlasti, ale akonáhle boli jeho filmy ovplyvnené režimovou propagandou, vytrácala sa z nich sloboda vyjadrovania a myslenia, a stávali sa tak obyčajným agitačným prvkom vtedajšej doby. Za pár úsmevných momentov a nie úplne prefláknutý dej mu však dve hviezdy dám. ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Keď prihliadnem na rok vzniku, tak je to slušná zábava a môžem odpustiť aj niekoľko ideologických momentov. A je mi aj celkom ľúto, že to sú len tri hviezdy, ale na štyri to naozaj nie je. Najzábavnejší je určite otec, ktorý sa všetko dozvie ako posledný, a jeho životné zásady, ktoré sú sympatické, aj keď cieľom asi bolo, aby to vyznelo naopak. –––– Nie som ešte taký starý, aby som sa nevedel spamätať. ()

gogo76 

všechny recenze uživatele

"Deti som vydedil. Nemám na čo šporiť. Dnes prepijem všetko!..." U Bielika som zvyknutý skôr na silné chlapské príbehy. Tu, ešte vo svojich začiatkoch skúsil komédiu a nedopadlo to zle. Samozrejme, po toľkých rokoch sa chyby nájdu, dnešný divák je už odchovaný na inom, ale i tak som sa hlavne v druhej polovici dobre bavil. Najviac srandy je na úkor otca- "hlavy rodiny" , ktorý sa všetko dozvie posledný. Je to pre jeho dobro... pobavila ma zmienka o Husejnovi-Hadžičovi z 1. svetovej, farár bez pôstu a celkovo Jariabek bol poväčšinu vtipný. Nejakú, inými užívateľmi spomínanú propagandu som si nevšimol, Bielik sa tomuto vždy vedel šikovne vyhnúť a na to je tu až príliš kresťanských odkazov. Zmienka o robotníkoch, zatracovanie a neskôr vyzdvihovanie manuálnej práce tu predsa bolo i bude vždy. I dnes si na tom mnohí stavajú. Film je okrem iného dokonalým obrazom svojej doby. Pokiaľ Bratislavu nevzali do "parády" komunistickí "architekti", tak to bolo krásne mesto. 70%. ()

Galerie (2)

Zajímavosti (8)

  • Výrobné náklady sa vyšplhali na 1,2 milióna Kčs. (Biopler)
  • Natáčalo sa v Bratislave, konkrétne v Grasalkovičovom paláci, dnes už bývalej nemocnici na Bezručovej ulici, na Michalskej a Ventúrskej ulici, Starom moste, na Františkánskom a Primaciálnom námestí, tiež Námestí Ľudovíta Štúra a Slobody, pri Rázusovom a Fajnorovom nábreží, použili sa priestory Úradu vlády a Primaciálneho paláca. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama