Režie:
Paľo BielikScénář:
Paľo BielikKamera:
Jan NovákHudba:
Tibor FrešoHrají:
Ondriš Jariabek, Oľga Adamčíková, František Dibarbora, Eva Krížiková, Ľudovít Jakubóczy, Karol Skovay, Alojz Kramár, Jarmila Košťová, Ján Rehák (více)Obsahy(1)
Po odchode do penzie sa Jozef Rebro, bývalý vrchný štátny kancelársky zriadenec, ocitne v novej životnej situácii. Už nemôže preháňať podriadených, nudí sa, a tak začne terorizovať svoju rodinu manželku (Oľga Adamčíková) aj dcéru Oľgu (Eva Krížiková) a syna Františka (František Dibarbora). Domáci tyran neznesie odpor, všetko chce riadiť a kontrolovať. Príde však na psa mráz a proti Rebrovi sa dokonca vzbúri aj ustrašená manželka... Komédia Paľa Bielika bola úplne prvým kompletne kolibským filmom. Snímka bola súčasne aj na dlhý čas posledným Bielikovým filmom, k réžii sa vrátil až roku 1957. Ku komédii si súčasne napísal aj scenár pod pseudonymom Ján Bukva. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (28)
Keď prihliadnem na rok vzniku, tak je to slušná zábava a môžem odpustiť aj niekoľko ideologických momentov. A je mi aj celkom ľúto, že to sú len tri hviezdy, ale na štyri to naozaj nie je. Najzábavnejší je určite otec, ktorý sa všetko dozvie ako posledný, a jeho životné zásady, ktoré sú sympatické, aj keď cieľom asi bolo, aby to vyznelo naopak. –––– Nie som ešte taký starý, aby som sa nevedel spamätať. ()
Paľo Bielik bol bez pochýb vynikajúci režisér a pravdepodobne najlepší z našej vlasti, ale akonáhle boli jeho filmy ovplyvnené režimovou propagandou, vytrácala sa z nich sloboda vyjadrovania a myslenia, a stávali sa tak obyčajným agitačným prvkom vtedajšej doby. Za pár úsmevných momentov a nie úplne prefláknutý dej mu však dve hviezdy dám. ()
Slovenská veselohra „V pátek třináctého" si bere — kromě kritiky zaostalého názoru o „vyšším" postavení úřednictva ve společnosti — na mušku problém náboženský, řečeno přesněji, pobožnůstkářství a pánbíčkářství lidí, jinak docela rozumných. Tedy thema záslužné a odvážné, zvlášť když uvážíme důležitost řešení této otázky na Slovensku. V ideji, v záměru filmu nelze tedy hledat příčinu jeho nepřesvědčivosti. Ta tkví spíše v roztříštěném ději, v jeho plytkosti, a konečně v něčem, co se dá nazvat stylovou nevyvážeností. Je to spíš řada humorných episodek, spojených bez dostatečné dávky vnitřní logiky. Nedostatek děje a skutečně dramatických, t. j. funkčních akcí je nahrazován humornými, často až groteskními situacemi, rozváděnými do nejmenších detailů. A teď pár slov o humoru: kdo něco namítá proti humoru, satiře, legraci, grotesce, frašce... je buďto bezvýhradný pesimista, nebo vůbec nechápe smysl našeho života. Ovšem, tu je třeba říci, jaký humor to má být. Sotva totiž takový, jaký vidíme ve filmu „V pátek třináctého", v němž není — aspoň ve většině případů — prostředníkem k odhalení ideje filmu, k rozvíjení jeho děje, zápletky, postižení typičnosti charakterů. Je to — i když ne vždy — humor pro humor, a ještě ne vždy vkusný. Ovšem, na druhé straně nutno uvést i kladné stránky humoru v tomto filmu: na př. scénu Rebrova příchodu k faráři, který v postní den pojídá kachnu. Ve filmu jsou dobře postižené charaktery lidí, zejména otce Rebra. Určitou stylovou nevyvážeností filmu však dochází k tomu, že často nevíš, co si máš myslet o lidech, jejich jednání, a „jak to vlastně myslí". To je i vada režie: film je totiž chvíli veselohra, chvíli se ti zdá, jako by mělo jít o drama, a hned zas máš dojem, že jde o kýč. Jsou v něm však živí lidé, nikoli chodící a mluvící schémata lidi, a lze mu proto prorokovat u diváků úspěch. Filmový přehled 4/1954 ()
"Kto sa mieša do otrúb, zožerú ho svine!" Čerstvý penzista Jariabek je dlhodobo nespokojný s novým poriadkom, jediné čo ho drží nad vodou je hrdosť na stavovskú a náboženskú príslušnosť, ku ktorej vedie aj potomstvo Dibarboru a Krížikovú. "Veď nuž ak je poriadny a z našej viery, môže byť aj generál." Tí už ale patria do novej doby, kostol navštevujú len naoko, klotové rukávy a byrokratické pečiatky tajne vymenili za proletársku inštalatérsku brašňu a kormidlo dunajského propeleru. "Zničili ste ma! Ponížili! Zradili úradnícky stav!" Zničený patriarcha sa utieka k viere, ale ani toto stáročné stabilné útočiskou už nie je čo bývalo. "Prekrstiť! Všetko prekrstiť! Na masovom základe! Sám biskup vykoná obrad!" Výborne zahratá dobová komédia o strete starého a nového si podáva malomeštiacke prežitky, v jednom momente sa spomenie aj aktuálna téma menovej reformy ("Stálo nestálo, to je fuk! Peniaze tratia prepadnúť, bude tu aspoň vercajk!"), filmu dominuje vynikajúco zarputilý Jariabek, pamätníci pri víne v prešporských viechach dumajú kedy sa svet navráti k pôvodnému stavu a bonusom je plno záberov na už stratené bratislavské končiny. "Všetko sa to odvracia od boha, ako má byť potom dobre na svete?!" Za štyri pekné kázne úplne bez politiky len s jedným povinným spomenutím mieru. "Pánubohu netreba udávať, vidí..." ()
"Deti som vydedil. Nemám na čo šporiť. Dnes prepijem všetko!..." U Bielika som zvyknutý skôr na silné chlapské príbehy. Tu, ešte vo svojich začiatkoch skúsil komédiu a nedopadlo to zle. Samozrejme, po toľkých rokoch sa chyby nájdu, dnešný divák je už odchovaný na inom, ale i tak som sa hlavne v druhej polovici dobre bavil. Najviac srandy je na úkor otca- "hlavy rodiny" , ktorý sa všetko dozvie posledný. Je to pre jeho dobro... pobavila ma zmienka o Husejnovi-Hadžičovi z 1. svetovej, farár bez pôstu a celkovo Jariabek bol poväčšinu vtipný. Nejakú, inými užívateľmi spomínanú propagandu som si nevšimol, Bielik sa tomuto vždy vedel šikovne vyhnúť a na to je tu až príliš kresťanských odkazov. Zmienka o robotníkoch, zatracovanie a neskôr vyzdvihovanie manuálnej práce tu predsa bolo i bude vždy. I dnes si na tom mnohí stavajú. Film je okrem iného dokonalým obrazom svojej doby. Pokiaľ Bratislavu nevzali do "parády" komunistickí "architekti", tak to bolo krásne mesto. 70%. ()
Reklama