Režie:
Paľo BielikScénář:
Paľo BielikKamera:
Jan NovákHudba:
Tibor FrešoHrají:
Ondriš Jariabek, Oľga Adamčíková, František Dibarbora, Eva Krížiková, Ľudovít Jakubóczy, Karol Skovay, Alojz Kramár, Jarmila Košťová, Ján Rehák (více)Obsahy(1)
Po odchode do penzie sa Jozef Rebro, bývalý vrchný štátny kancelársky zriadenec, ocitne v novej životnej situácii. Už nemôže preháňať podriadených, nudí sa, a tak začne terorizovať svoju rodinu manželku (Oľga Adamčíková) aj dcéru Oľgu (Eva Krížiková) a syna Františka (František Dibarbora). Domáci tyran neznesie odpor, všetko chce riadiť a kontrolovať. Príde však na psa mráz a proti Rebrovi sa dokonca vzbúri aj ustrašená manželka... Komédia Paľa Bielika bola úplne prvým kompletne kolibským filmom. Snímka bola súčasne aj na dlhý čas posledným Bielikovým filmom, k réžii sa vrátil až roku 1957. Ku komédii si súčasne napísal aj scenár pod pseudonymom Ján Bukva. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (28)
Jeden z prvních pokusů o slovenskou komedii. Nedopadlo to zase tak špatně, i když někteří herci dost přehrávali a scénář by chtěl ještě vypilovat. ()
Paľo Bielik bol bez pochýb vynikajúci režisér a pravdepodobne najlepší z našej vlasti, ale akonáhle boli jeho filmy ovplyvnené režimovou propagandou, vytrácala sa z nich sloboda vyjadrovania a myslenia, a stávali sa tak obyčajným agitačným prvkom vtedajšej doby. Za pár úsmevných momentov a nie úplne prefláknutý dej mu však dve hviezdy dám. ()
"Kto sa mieša do otrúb, zožerú ho svine!" Čerstvý penzista Jariabek je dlhodobo nespokojný s novým poriadkom, jediné čo ho drží nad vodou je hrdosť na stavovskú a náboženskú príslušnosť, ku ktorej vedie aj potomstvo Dibarboru a Krížikovú. "Veď nuž ak je poriadny a z našej viery, môže byť aj generál." Tí už ale patria do novej doby, kostol navštevujú len naoko, klotové rukávy a byrokratické pečiatky tajne vymenili za proletársku inštalatérsku brašňu a kormidlo dunajského propeleru. "Zničili ste ma! Ponížili! Zradili úradnícky stav!" Zničený patriarcha sa utieka k viere, ale ani toto stáročné stabilné útočiskou už nie je čo bývalo. "Prekrstiť! Všetko prekrstiť! Na masovom základe! Sám biskup vykoná obrad!" Výborne zahratá dobová komédia o strete starého a nového si podáva malomeštiacke prežitky, v jednom momente sa spomenie aj aktuálna téma menovej reformy ("Stálo nestálo, to je fuk! Peniaze tratia prepadnúť, bude tu aspoň vercajk!"), filmu dominuje vynikajúco zarputilý Jariabek, pamätníci pri víne v prešporských viechach dumajú kedy sa svet navráti k pôvodnému stavu a bonusom je plno záberov na už stratené bratislavské končiny. "Všetko sa to odvracia od boha, ako má byť potom dobre na svete?!" Za štyri pekné kázne úplne bez politiky len s jedným povinným spomenutím mieru. "Pánubohu netreba udávať, vidí..." ()
Oproti iným budovateľským opusom pomerne znesiteľné, ale stále ideologické a kto to nevidí, je asi slepý alebo ja neviem. Očividná kritika starých štruktúr -- rodinkárstva, úradníctva, cirkvi, náboženskej otázky, malomeštiactva, buržoázie -- a pozeranie sa do budúcnosti s vidinou nového sveta konfrontovaním generácií. A samozrejme celkovo harmonické vyznenie a riešenie problematiky. Čerešnička na torte: nápis "Pokračujem revolučne, spamätal som sa" na dverách a na konci prehovory hlavnej postavy: o tom, ako "zľe sme my žiľi", "nie som ja ešte tak starý, aby som sa nevedel spamätať" a "vždy som bol pre tie revolučné činy". Ale akože som sa aj zasmial sem-tam, hlavne v druhej polovici, nech nežerem. A za stalinizmu sa bolo treba občas zasmiať, aby ťa nejeblo. ()
Dobová preafektovaná sračka poplatná socialistickej industrializácii.........smetie. ()
Viete co... nasraaaat na propagandu... tie dialogy a stara Bratislava-na nezaplatenie!!!!!! ()
Mnoho kriku "pre nic"...... ()
Čo sem všetci pletiete ideológie? To si myslite, že v dnešných filmoch nie je ideológia a tí, čo po nás prídu, že to nebudú vidieť? V tomto filme bola taká ideológia, že, robotník je dobre povolanie a kňazi vodu kážu a víno pijú a dokonca multiulti tam v nenásilnej forme bolo zakomponovane. Inak tam nič nebolo ideologické. ()