Režie:
Martin ŤapákKamera:
Vladimír OndrušHudba:
Svetozár StračinaHrají:
Karol Machata, Leopold Haverl, Gustáv Valach, Milan Kňažko, Viera Strnisková, Vladimír Durdík ml., Zdena Studenková, Zita Furková, Dušan Jamrich (více)Obsahy(1)
Slovenský film nakrútený na motívy divadelnej hry Ivana Bukovčana. Psychologická dráma, odohrávajúca sa pred koncom vojny... V malom okupovanom mestečku zabijú nemeckého vojaka. Gestapo zaistí desať rukojemníkov, ktorých pochytali po policajnej hodine na ulici a zavrie do pivnice jedného arizovaného bytu. Do rána sa musia zatknutí rozhodnúť a vydať jedného spomedzi seba ako vinníka. Strach zo smrti odhaľuje ich pravé tváre. (RTVS)
(více)Recenze (16)
Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Verzia s Jozefom Krónerom je o dosť kvalitnejšia, filmovejšia a určite sa na ňu lepšie pozerá. Tak narýchlo si nespomínam, že by niekto na Slovensku natočil remake alebo film na základe tej istej predlohy, ak nepočítam nesmrteľného Jánošíka. Výber hercov je zvládnutý dobre v obidvoch filmoch, tam by som problém nevidel, zvyšok je úloha režiséra, ktorú Ťapák zvládol iba priemerne. Tento film pôsobí ako tv film a možno ním aj je, hoci tu na csfd chýba označenie, či to tak naozaj je. Kto videl iba jednu verziu, bude možno spokojný, kto však videl obidva, vie, že táto ťahá za kratší koniec. Musím však pochváliť samotný záver, kde Leopold Haverl hodí pod stresom do miestnosti granát. Toto ukončenie príbehu sa mi zdalo lepšie a účinnejšie, ale Ťapákov film celkovo iba priemer. 60%. ()
Veľmi príjemná konverzačka so slovenskou hereckou elitou, medzi ktorou hviezdi Haverl, pokojný Valach, no najviac na seba upozornil mladý Marek Ťapák. Veľmi vhodne je do filmu vložená hudba, nevhodne zase zábery exteriérov, ktoré príbehu nepomáhajú a javia sa ako zbytočné. Výborne na mňa zapôsobili temné farby zimy a to, že sa príbeh odohráva večer a počas noci. ()
Výborná vojnová dráma z obdobia SNP. Príbeh neprináša veľké bitky či prestrelky, ale komornú drámu desiatich ľudí zavretých po zákaze vychádzania. Extrémna situácia, v ktorej sú všetci spočiatku odsúdení na smrť ako odveta za vraždu nemeckého vojaka sa mení na ponuku vykúpiť sa zradou a nakoniec obetou jedného z nich. Desať ľudí, desať rôznych osobností. Holič, študent, učiteľ, babica, dievča, prostitútka, tulák, zverolekár. Pod tlakom sa vyfarbujú charaktery a zbabelci, pätolízačí odhaľujú svoju pravú tvár. Skvelé herecké výkony najmä Leopolda Haverla a Karola Machatu plus veľmi dobrá produkcia tvoria vysoko nadpriemerné dielo. Za povšimnutie stojí predabovaný Milan Kňažko. ()
V poradí druhá televízna adaptácia tej istej hry (na americké pomery by to bolo smiešne malé číslo, na slovenské, navyše v takom krátkom časovom odstupe, smiešne veľké), ktorej sa, ktovie prečo, chopil M.Ťapák. To nemal. Predsa len, Bukovčan (autor predlohy) nie je Kukučin (autor predlôh, ktoré Ťapák sfilmoval majstrovsky) a existenciálna dráma je čosi iné ako folklórny film. Nešťastné, prehrávajúce výkony hercov ( a pritom, až na Studenkovú, išlo o dobré obsadenie) len potvrdzujú fakt, že nová verzia starej hry bola zbytočná. Aspoň pre mňa. Ľutujem ()
Filmový prepis Bukovčanovej divadeľnej hry nesie v sebe všetky neduhy. Hoci sa tvorcovia snažia všetky exteriérové scény natočiť vierohodne ( a to sa im aj podarilo ), nemuseli ich natočiť bez dialógov, tým ich degradovali. Inak príbeh o osobnej statočnosti, človečenstve a strachu má čo povedať aj dnešnému divákovi. ()
Galerie (2)
Zajímavosti (2)
- Film sa natáčal v lokalitách Bratislava, Trnava, Slatinské Lazy, Zvolenská Slatina, Kostiviarska, Stupava, Devínske jazero a Györ. (dyfur)
- Vladimír Durdík ml. si zde zahrál zvěrolékaře Šustka. Stejnou postavu ztvárnil i jeho otec Vladimír Durdík st. v televizním filmu Kým kohút nezaspieva (1972). (Teres)
Reklama