Režie:
Martin ŤapákKamera:
Vladimír OndrušHudba:
Svetozár StračinaHrají:
Karol Machata, Leopold Haverl, Gustáv Valach, Milan Kňažko, Viera Strnisková, Vladimír Durdík ml., Zdena Studenková, Zita Furková, Dušan Jamrich (více)Obsahy(1)
Slovenský film nakrútený na motívy divadelnej hry Ivana Bukovčana. Psychologická dráma, odohrávajúca sa pred koncom vojny... V malom okupovanom mestečku zabijú nemeckého vojaka. Gestapo zaistí desať rukojemníkov, ktorých pochytali po policajnej hodine na ulici a zavrie do pivnice jedného arizovaného bytu. Do rána sa musia zatknutí rozhodnúť a vydať jedného spomedzi seba ako vinníka. Strach zo smrti odhaľuje ich pravé tváre. (RTVS)
(více)Recenze (16)
Výborná vojnová dráma z obdobia SNP. Príbeh neprináša veľké bitky či prestrelky, ale komornú drámu desiatich ľudí zavretých po zákaze vychádzania. Extrémna situácia, v ktorej sú všetci spočiatku odsúdení na smrť ako odveta za vraždu nemeckého vojaka sa mení na ponuku vykúpiť sa zradou a nakoniec obetou jedného z nich. Desať ľudí, desať rôznych osobností. Holič, študent, učiteľ, babica, dievča, prostitútka, tulák, zverolekár. Pod tlakom sa vyfarbujú charaktery a zbabelci, pätolízačí odhaľujú svoju pravú tvár. Skvelé herecké výkony najmä Leopolda Haverla a Karola Machatu plus veľmi dobrá produkcia tvoria vysoko nadpriemerné dielo. Za povšimnutie stojí predabovaný Milan Kňažko. ()
Zavrieť desať ľudí do jednej miestnosti je psychologicky zaujímavé. A keď to je desať dobrých hercov, tak to môže byť aj pútavé. Bolo len čiastočne, lebo dialógy nemali vždy tú správnu šťavu, a hlavne prestrihy do exteriérov boli akoby naviac a zbytočné. –––– To je taká malá okupantská matematika: Desať za jedného. ()
Je zvláštní, kolik filmů vzniklo o hrdinech, a prakticky nic o Hlinkovcích, o lidech co smýšleli v klerofašistickém státě jak smýšleli, o čtyřech divizích , které šli pomáhat dobývat svět za Hitlera, a jeho vidění Boha atd. Proč se atjuí skutečnost a pravda? Proč i dneska vzniká tak málo dokumentů o represích proti lidem žijícím po generace na Slovensku a hlásících se k Židovství? "Kohút nezaspival" v roce 1986, ale "nezpieva" ani o 33 let později. Film je dobrý pro odech, pohodu, neb ukazuej divákovi, že někdo se měl alespoň filmově hůře než často on sám. ()
V poradí druhá televízna adaptácia tej istej hry (na americké pomery by to bolo smiešne malé číslo, na slovenské, navyše v takom krátkom časovom odstupe, smiešne veľké), ktorej sa, ktovie prečo, chopil M.Ťapák. To nemal. Predsa len, Bukovčan (autor predlohy) nie je Kukučin (autor predlôh, ktoré Ťapák sfilmoval majstrovsky) a existenciálna dráma je čosi iné ako folklórny film. Nešťastné, prehrávajúce výkony hercov ( a pritom, až na Studenkovú, išlo o dobré obsadenie) len potvrdzujú fakt, že nová verzia starej hry bola zbytočná. Aspoň pre mňa. Ľutujem ()
Veľmi príjemná konverzačka so slovenskou hereckou elitou, medzi ktorou hviezdi Haverl, pokojný Valach, no najviac na seba upozornil mladý Marek Ťapák. Veľmi vhodne je do filmu vložená hudba, nevhodne zase zábery exteriérov, ktoré príbehu nepomáhajú a javia sa ako zbytočné. Výborne na mňa zapôsobili temné farby zimy a to, že sa príbeh odohráva večer a počas noci. ()
Galerie (2)
Photo © Slovenský filmový ústav
Zajímavosti (2)
- Film sa natáčal v lokalitách Bratislava, Trnava, Slatinské Lazy, Zvolenská Slatina, Kostiviarska, Stupava, Devínske jazero a Györ. (dyfur)
- Vladimír Durdík ml. si zde zahrál zvěrolékaře Šustka. Stejnou postavu ztvárnil i jeho otec Vladimír Durdík st. v televizním filmu Kým kohút nezaspieva (1972). (Teres)
Reklama