Režie:
Martin ŤapákKamera:
Vladimír OndrušHudba:
Svetozár StračinaHrají:
Karol Machata, Leopold Haverl, Gustáv Valach, Milan Kňažko, Viera Strnisková, Vladimír Durdík ml., Zdena Studenková, Zita Furková, Dušan Jamrich (více)Obsahy(1)
Slovenský film nakrútený na motívy divadelnej hry Ivana Bukovčana. Psychologická dráma, odohrávajúca sa pred koncom vojny... V malom okupovanom mestečku zabijú nemeckého vojaka. Gestapo zaistí desať rukojemníkov, ktorých pochytali po policajnej hodine na ulici a zavrie do pivnice jedného arizovaného bytu. Do rána sa musia zatknutí rozhodnúť a vydať jedného spomedzi seba ako vinníka. Strach zo smrti odhaľuje ich pravé tváre. (RTVS)
(více)Recenze (16)
Pri tej plejáde hercov a sile literárneho diela som čakal trochu viac. Film sa nedokázal odtrhnúť od divadelnej predlohy a preto je natočený ako divadelná hra v externom prostredí, čo však nebol iste zámerom, ale nedokonalosťou spracovania. Psychologicky a dialógovo ale ostal film na úrovni. Hoci som pôvodnú verziu nevidel, budem musieť po nej siahnuť, keďže ten rozdiel v hodnotení je markantný. ()
Nemůžu si pomoct, ale jako první jsem viděla černobílou verzi s Kronerem, Chudíkem a Adamovičem a tato verze mě proto zklamala. Chápu, že s barevným filmem se ta ponurá atmosféra tvoří hůř, to bych tvůrcům vůbec nezazlívala, co mi ale vyloženě vadilo byly zbytečné detaily navíc. V černobílé verzi jsem si zvykla na to, že si víc musím domýšlet, než se dozvím a zároveň skoro všechny postavy lžou, na tuto hru jsem přistoupila a bavila mě, proto např. hlasité spekulace o tom, jestli neznámý je nebo není Žid a potom ve flashbackových záběrech potvrzené, kdo vlastně byl, mi film dost zkazily. ()
Zavrieť desať ľudí do jednej miestnosti je psychologicky zaujímavé. A keď to je desať dobrých hercov, tak to môže byť aj pútavé. Bolo len čiastočne, lebo dialógy nemali vždy tú správnu šťavu, a hlavne prestrihy do exteriérov boli akoby naviac a zbytočné. –––– To je taká malá okupantská matematika: Desať za jedného. ()
V poradí druhá televízna adaptácia tej istej hry (na americké pomery by to bolo smiešne malé číslo, na slovenské, navyše v takom krátkom časovom odstupe, smiešne veľké), ktorej sa, ktovie prečo, chopil M.Ťapák. To nemal. Predsa len, Bukovčan (autor predlohy) nie je Kukučin (autor predlôh, ktoré Ťapák sfilmoval majstrovsky) a existenciálna dráma je čosi iné ako folklórny film. Nešťastné, prehrávajúce výkony hercov ( a pritom, až na Studenkovú, išlo o dobré obsadenie) len potvrdzujú fakt, že nová verzia starej hry bola zbytočná. Aspoň pre mňa. Ľutujem ()
Filmový prepis Bukovčanovej divadeľnej hry nesie v sebe všetky neduhy. Hoci sa tvorcovia snažia všetky exteriérové scény natočiť vierohodne ( a to sa im aj podarilo ), nemuseli ich natočiť bez dialógov, tým ich degradovali. Inak príbeh o osobnej statočnosti, človečenstve a strachu má čo povedať aj dnešnému divákovi. ()
Galerie (2)
Zajímavosti (2)
- Film sa natáčal v lokalitách Bratislava, Trnava, Slatinské Lazy, Zvolenská Slatina, Kostiviarska, Stupava, Devínske jazero a Györ. (dyfur)
- Vladimír Durdík ml. si zde zahrál zvěrolékaře Šustka. Stejnou postavu ztvárnil i jeho otec Vladimír Durdík st. v televizním filmu Kým kohút nezaspieva (1972). (Teres)
Reklama