Kapitán Dabač

Kapitán Dabač je dôstojníkom tisovskej armády. Na rozkaz bojuje na Ukrajine proti Červenej armáde. Zvrat v Dabačovom konaní nastal po tom keď pristihol svoju manželku pri nevere. Potom odmieta zlikvidovať Ukrajinskú dedinu a rozhodne sa pre odboj. Nemci sú ale rýchlejší a zatknú ho a odsúdia k trestu smrti. Tesne pred popravou sa mu podarí utiecť a zrazu sa bez akejkoľvek logiky objaví s vlastnou jednotkou v SNP. (25.07.2015)

Sklamanie. Hlavný hrdina je skôr alkoholom a emóciami unášaná neriadená strela, než ozajstný vojak (možno to mala byť pointa filmu – ukázať hrdinu s kvantom slabostí?). Lenže konanie postáv je dosť hlúpe. Ak chcem niekomu niečo tajne predať, tak to spravím naozaj tajne – nie na ulici plnej ľudí, ak chcem robiť spojku partizánom, tak si nenecháme ležať granáty na stole, ak chcem niekoho zastreliť, tak ho zastrelím a nejdem si s ním pripiť, a keď z nejakej izby vybehne žena s granátom v ruke, tak sa do tej izby asi najprv pozriem... Celkovo film pôsobí nesúdržne, pretože Dabač miestami vyslovene vypadáva z diania a v príbehu sa dnes už ťažko orientuje, lebo nie je jasné, na koho strane vlastne bojujú slovenskí vojaci, resp. kedy je reč o prebehlíkoch a kedy o oficiálnych ozbrojených silách... (08.09.2016)

Film je založený na silnej postave, charaktere, ktorý prevyšuje všetky ostatné. Zároveň je postavený na úžasnom hereckom výkone Ladislava Chudíka. Paľo Bielik (pre slovenskú kinematografiu niečo ako Griffith pre americkú resp. svetovú) natočil hrdinský epos v ktorom skĺbil slovenské reálie SNP (súčasné) so všeobecnými alebo dejinne kontextovými (hrdina nápadne podobný s Jánošíkom) a zároveň týmto filmom po prvýkrát verejne na filmovom plátne vyslovil niektoré veci, ktoré dovtedy boli alebo mali byť tabu. Jeden zo základných filmov konštituovania slovenskej filmovej tvorby. (27.10.2005)

Netradičné spracovanie povstaleckej histórie s psychologickou kresbou jednotlivca, ktorý nie je prototypom bezchybného hrdinu, ale človekom z mäsa a krvi, so svojimi chybami či túžbami. Možno práve preto, že majster Chudík dokázal svojej postave vtlačiť dôveryhodnosť, má film veľkú výpovednú hodnotu i po toľkých rokoch. (30.08.2007)

My Slováci, národ hrdý. Čo všetko poprieť dokážeme, na čom sa podieľať, suseda zavraždiť, arizovať pre pol kila múky, Sviatok práce máme. Sme veľkí kresťania, keď treba buzerantov lynčovať, sme veľkí slovania, keď s nejakým rusáckym pseudodiktátorom treba sa tepliť, vlastenci, hrdí na kolaboráciu s Hitlerom. Dokonalí v hľadaní imaginárneho nepriateľa, nenávidiaci všetko okolo. Robotníci, tí nech nám určujú smer! Pologramotní netolerantní idioti, ten bastard malosti, lakomosti, pokrytectva, alibizmu a cynizmu. Sám mám z toho zovšeobecňovania radosť; Musíme sa držať svojich predsudkov, veriť poverám a stereotypom, chrániť svoje hrdé biele korene a selektívne uplatňovanie viery... Aspoň pár dní v roku si môžem klamať. A nehanbiť sa. 161 (29.08.2015)