Reklama

Reklama

Rok 1914. Přichází válka a s ní i odchod mužů na frontu. Její dopad a krutost pocítí i jedna zapadlá oravská vesnice Ráztoky, kde po odvodech zbydou pouze starci, mrzáci a ženy – mezi nimi i mladá a krásná Eva Hlavajová (E. Vášáryová). Ta, jako spousta dalších žen, zůstala na všechno sama a může jenom doufat, že se její láska Adam Hlavaj (Š. Kvietik) vrátí domů živý a zdravý. Fyzicky náročná práce bez pomocné ruky ji však čím dál víc ubijí. Zcela zoufalá přichází prosit místního notáře Okolického (M. Huba), aby zařídil Adamův návrat z války. Ten využívá situace a podlomenou a zoufalou Evu znásilní. Po tomto aktu jí sdělí, že se o navrácení Adama postará, ale nesmí nikdy říct o tom, co se mezi nimi stalo, a ani prozradit otce případného dítěte. Měsíce však plynou, Adam se stále nevrací a Eva mezitím porodí děvčátko. Kromě úmorné práce a starání se o dítě se ale k tomu musí vyrovnávat i s tlakem jejího okolí, které si po narození dítěte na ni začne ukazovat. Eva se tak dostává na hranici svých sil... Sociálně kritické a protiválečné drama o dopadech první světové války na prostý slovenský lid bylo natočeno v roce 1966 podle stejnojmenné předlohy slovenského spisovatele Milo Urbana z roku 1927. Režisérem filmu byl slovenský začínající režisér Martin Ťapák, který k tématice slovenského folklóru měl více než blízko. Sám z oblasti Oravy pocházel, a také byl profesionálním tanečníkem a choreografem, jenž se zaměřoval na lidové tance. Do tohoto dvojdílného snímku zasadil prvky jemu vlastní – lyričnost, baladičnost a důraz na každodenní život a lidové tradice oravské vesnice. Což je patrné i v mnoha jeho filmech jako např. Balada o Vojtovej Marině (1964) nebo v další adaptaci díla Milo Urbana Krutá ľúbosť (1978). (Česká televize)

(více)

Recenze (44)

dr.fish 

všechny recenze uživatele

Jako ilustrace poměrů na Slovensku během první světové války asi dobré, ale příběh by se určitě dal vyprávět mnohem záživněji, bez neustálých nářků přítomných bab. Také hudební skladatel složil svou symfonii původně asi pro nějaký jiný účel. Velmi obtížně sledovatelné. Pan Ťapák zkrátka není režisérem mého srdce. 55% ()

majo25 

všechny recenze uživatele

Priznám sa, keď som videl tento film prvýkrát, bolo to ešte v škole v rámci výčby slovenskej literatúry a jej klasikov. Bol to jeden z veľmi malého počtu filmov, ktorý nám bol pustený v rámci výučby; fakt, pustených filmov by sa dalo spočítať na prstoch jednej ruky (Ťapákovci, Živý bič, O myšiach a ľuďoch, Na západe nič nového,...a ešte nejaký). Samozrejme a pochopiteľne, stredoškolákov takéto filmy absolútne nezaujímajú. Napriek tomu som si z neho zapamätal výkon Mikuláša Hubu a vždy, keď počujem jeho meno, keď o ňom niekto v telke rozpráva, vybaví sa mi ako prvá práve jeho scéna z tohoto televízneho filmu. Ale späť k filmu. Teraz po mnohých rokoch (a v digitálnej retuši) vidím krásu tohoto filmu, jeho majstrovstvo i vtip, zaujímavú réžiu Martina Ťapáka a široký psychologický rozmer, ktorý do svojho príbehu vtisol Milo Urban. Síce by to išlo aj bez toho lyricko-poetického spracovania, ale to by nebol Ťapák, aby to tam nedal. No a Hubov výkon je naozaj hodný majstra. ()

Reklama

Anderton 

všechny recenze uživatele

Pokiaľ by sme hľadali film, ktorý by najlepšie charakterizoval vo všeobecnosti slovenskú kinematografiu, Živý bič by bol skvelý príklad. Adaptácia knižnej predlohy, depresia na slovenskej dedine, krásne zábery prírody, osudový príbeh, muž, navrácajúci sa z vojny, cirkev na vrchole dedinskej hierarchie, hysterické ženy a nakoniec krčma. Len mne pripadá snímanie slovenskej krajiny krajšie vo farbe, ale to je môj problém. Prvá časť je odlišná, ako tá druhá, čo je myslím dobre, skutočne som mal pocit, že pozerám skôr voľné pokračovanie, ako jeden film v celku. Bohužiaľ mám pocit, že pokiaľ ste videli viacero podobných slovenských filmov, tak vás Živý bič emocionálne až tak nezasiahne. 70%. ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Film z dedinskeho prostredia, kde chyba muzska cast populacie, kvoli svetovej vojne. Nestrhne to dostatocne, a film nema dostatocne vysperkovane dialogy, oproti povedzme Kladivu na Carodejnice. Na 60-ky ide stale o kvalitu, ale Bielikov Majster Kat je o cosi lepsi /ta neopakovatelna osmanska cast filmu, to boli proste vizualne orgie/, alebo vyssie u mna je aj film Ostre Sledovane Vlaky s Menzelom na reziserskej stolicke. 58 % ()

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Výkvet slovenského herectva, veľmi známe dielo, ale čo má totálne sralo bola uplakanosť až urevanosť. Ženská plače, dieťa plače, potom zase narieka tá istá ženská, všetko strašne hlasno, aby sme pochopili, že ozaj trpí. Nervy som mal z toho. Až som skontroloval, či to je naozaj Živý bič, alebo len Bitch. ()

Galerie (9)

Zajímavosti (6)

  • Filmovalo se i v obcích Habovka a Čimhová. (M.B)
  • Námet filmu nemohol byť dlho sfilmovaný, nakoľko autor románu bol v časoch Tisovho režimu šéfredaktorom denníka Gardista. (Raccoon.city)
  • Natáčalo sa v lokalitách Huty, Orava, Oravský Biely Potok, Zuberec, Oblazy, Kvačianska a Ráztocká dolina. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama