Zemianska česť

Korupcia a manipulácia pri voľbách sa brala ako samozrejmosť už pred pár storočiami, rovnako ako dnes. Vtedy to boli klobásy, prasiatka, pijatika, pár zlatiek a dnes podobne. Nakoniec sa aj tak všetko zvrtne na bohapustú chľastačku a samozvaný súd či spočítavanie hlasov odhadom dáva bodku za nezmyselným dejom, ktorý mi pripadal čudný už v povinnom čítaní. Natočené je to ale dobre, herecké výkony na svoju dobu bezchybné, len škoda toho príbehu. –––– Čert ho vie, čo Pánboh zamýšľa. –––– Komu dal Boh úrad, tomu dá i rozum. –––– Nuž ľa, čo sa statočný zeman natrápi, kým vyjde na psí tridsiatok. (05.11.2013)

Bavila mě jen půvabná Eva Latkóczy. Jinak politická šaškárna. Jestli vyhraje jeden vyčuránek nebo druhej, mi bylo úplně jedno. Nebylo mi jedno obyčejných chudých lidí, kterým tito kašpaři ve směšných uniformách působili různá příkoří. Iritoval mě medový hlas laskavého vypravěče Chudíka. Spíš zemanská ostuda než čest. (25.09.2021)

Zemianska česť je ten typ filmu, ktorý môžeme v každom období vnímať inak v spojitosti s našou súčasnosťou. Ja som si totiž udalosti v nej zobrazené asocioval so súčasnou ponovembrovou silne polarizovanou politickou scénou a bol to asi aj najvýznamnejší dôvod, prečo sa mi film až tak nepáčil. Totiž sledovať prevolebné statky zmatky v reáli je pre mňa čistým utrpením a tak ich sledovať vo filme, i keď je z minulosti a verne podaný, nemôže byť z princípu pre mňa zábavné. Voľby boli, sú a vždy budú iba fraškou pre verejnosť, zorganizovanou ziskuchtivými indivíduami. Je to určite právom klasika, ktorá ale nemusí každému vďaka neustálemu chlastaniu a prežieraniu sa jej aktérov sadnúť. (03.11.2013)

Dva zemanské rody mezi sebou soupeří, kdo z nich bude mít více zemanských hlasů. U toho se chlastá, žere, muzicíruje a rozdává pár facek nebo vyplácí karabáčem na řiť. Ve filmu se objevuje celá plejáda slovenských herců, kteří na sebe navlékli historické kostýmy a s chutí se do svých rolí vžili. Výprava je velmi povedená, na mě však snímek působí až moc rozpustile. (06.11.2022)

Na tomto filme je vidno zhubný vplyv povinného čítania v škole. Všetkému s nálepkou povinné sa bolo treba vyhnúť, zvoliť skratku, predstierať. Tú skratku mohol predstavovať Bahnov film so známymi hercami, ktorý bolo možné absolvovať za kratšiu dobu, než prečítať Kalinčiakovu Reštavráciu. Ale bolo to z blata do kaluže. Kniha i film trpia nedostatkom deja a nápadov a tak je vlastne jedno, či človek číta knihu alebo pozerá film. Stále iba sleduje, ako sa horda schudobnených zemanov prežiera a ožiera raz za peniaze jedného, inokedy za peniaze druhého kandidáta na post vicišpána. To je dosť málo, klasika neklasika. (20.06.2011)