Inferno

☠ Video Nasties, The Complete 72 Banned Titles List 8/72☠ .Kresťanský fanatici s VIDEO NASTY mi pripravili nepekné prekvapenie. Ako mohli takýto filmový a umelecký skvost zaradiť do zakázaných filmov ktoré pohoršujú mládež ? Násilie na ženách? nulové, nahota? jedno mokré tričko, gore? jedna drsnejšia vražda ktorej zverstvo sa ukázalo asi v dvoch sekundách. Poznám milión horších filmov ktoré by si zaslúžili zaradenie do Video nasty ale tento v žiadnom prípade nie. A to z niektorých dôležitých faktorov. Umelecký presah tejto snímky je nezmazateľný. Práca s kamerou, farebnosť, vizuálne orgazmy interiérov a exteriérov ma na toľko pohltili že som nevnímal, a ani nepotreboval vnímať, absenciu príbehu, ktorá je v takýchto surrealistických príbehov normálna a povedal by som že až tradičná, a zopár nelogických jednaní hercov a to hlavne zo začiatku. Pretože tu išlo formálne o obrazovú kompozíciu, nejaký príbeh bola iba bokovka ktorú každý konzumný divák vytkne hneď pri prvej šanci kritizovať. Keby sa však nechal uniesť snovým obrazom Daria Argenta a skvelou hudbou Vivaldiho a Keitha Emersona možno by prežil fantastický audiovizuálny zážitok ako ja... ale je možné že by to už nerozdýchal. Každá scénka, každý moment bol v tejto snímke umelecký. Nebojím sa tvrdiť že sa Belgický surrealistický tvorcovia Hélène Cattet a Bruno Forzani nechali touto snímkou nesmierne inšpirovať. Nejde síce o žiadne Giallo, ale odkaz v ich snímkach je vidieť, a to patrične Toto bolo naozaj niečo výnimočné. (17.08.2014)

Namlsán po skvělé Suspirii jsem asi čekal moc a dostal jsem málo. Samozřejmě i zde je kladen důraz na estetickou stránku a cit pro kontrast, ale pravou alfu a omegu to postrádá. Základní kostra je příliš vratká, aby dokázala udržet nános hrůzy a nezachrání to ani výrazné výtvarné řešení. Přesto a jsem tomu rád, dokáže Inferno pracovat alespoň s formováním psychiky herce a tahle sonda zachraňuje jinak dost velkou nudu. O trochu hůře je na tom hudba, která sice využívá syntetické klávesy, ale namísto toho, aby prohloubila napětí, jej nepřímo nabourává. Inferno sice má to, co bych od takového filmu očekával, ale nic navíc. I proto tři hvězdy. (06.06.2009)

Pre mňa bez debaty najlepší Argento. Áno, v podstate to nemá príbeh a logika sa tiež často odporúča, ale práve tá surrealistická atmosféra ešte posilňuje zážitok. Inferno je vlastne sledom neveľmi súvisiacich scénok, pričom ale každá z nich je dokonalou, na posratie strašidelnou a často šokujúco vypointovanou horrorovou etudou (najradšej mám scény "invalid/stoka/potkany" a "zatopená izba" - brrrrr!). Záverečná metal-operová nakladačka od Argentovej skupiny Goblins je úžasná. (27.04.2007)

Už úvodná (najlepšia) scéna ukazuje to, akým skvelým režisérom a hrozným scenáristom bol Argento. Krásna mladá žena zablúdi do podzemia, ktoré hmýri neónovými farbami. Tam nájde dieru v zemi s vodou, do ktorej jej spadne brošňa. Keď ju nevie vybrať, vyzuje si topánky (!) a celá sa oblečená ponorí do vody. Tam je zaplavená miestnosť v klasicistickom štýle, ktorá je opäť plná farieb (odkiaľ tam vlastne ide svetlo?). Zrazu tam vplávajú mŕtvoly a žena tak hľadá hladinu, neberie do ruky topánky, ktoré tam nechala, ale rovno bosá, mokrá a polonahá uteká preč. Argento v dobrom aj zlom: neskutočne stupídne správanie postáv vyštylizované do monumentálnej hororovej opery. Snové, mrazivé, temné... ale zároveň až hypnoticky pomalé, bez vnútornej logiky a nadväznosti scén a s úplným nezáujmom Argenta servírovať čo i len trochu konzistentný príbeh, kde sa postavy nesprávajú ako po lobotómii. Inferno dozaista patrí do kanónu talianskej produkcie, ale nie je to láska ako Suspiria. 7/10 (06.07.2006)

Inferno je sice o uroven slabsi, nez excelentni Suspiria, ale stale se jedna o vylozene kvalitni hororovy zazitek. Neni to uz tak efektivni pest do xichtu a Argento sazi na mnohem subtilnejsi zbrane. Elektronicky terror skupiny Goblins nahrazuji temne symfonie a pianka, primocara brutalita byla vymenena za hruzy predstavivosti a mytologie pribehu, ktery je nepravem odsuzovan, naopak je to nejsilnejsi vylepseni od originalu s rozvinutim pribehu 3 matek a zpovedmi architekta jejich temnych sidel. Je to jeste o neco poetictejsi horor, nez Suspiria a nektere sceny jsou vylozenou hororvou krasou. Potapeci sekvence, nebo Rimske setkani s matkou slz, ktere se Argento naplno venoval v poslednim dilu trilogie. Obzvlast v teto scene je fascinujici sledovat nakolik bylo Inferno inspiraci pro Polanskiho Devatou branu, ktera neni jen nahodou jednim z mych top10 filmu vsech dob. 7/10 (21.10.2010)