Nemoc třetí moci

Nelichotivý obraz o slovenskom súdnictve a spoločnosti v ktorej žijeme. Vykonštruované procesy proti nekorumpovateľným sudcom, enormné tlaky z tých najvyšších miest a chobotnicou moci infikovaný stále ďalší...Prepojenie nezávislej súdnej moci s vysokými politickými špičkami a finančnými skupinami... Akokoľvek je technická kvalita dokumentu katastrofálna, nedá sa režisérke uprieť presvedčivá snaha o postupnú gradáciu celku. Miestami vtipné vsuvky po čase už vtipné nie sú. Preukázateľné usvedčenia o zneužití moci sa tiež nedočkáme. Hlavnou silou dokumentu tak ostáva bezmocnosť akéhokoľvek boja proti „nemoci tretej moci“. Žiadne idealizovanie, žiadna nádej. Je to všetko skrátka len a len v našich rukách. (22.01.2013)

Pokud se prokáže, že se Piussi ve filmu Nemoc třetí moci dopustila činu kvalifikovaného jako porušení důvěrnosti ústního projevu osobní povahy, může ji soud poslat až na dva roky do vězení. Proti jejímu trestnímu stíhání už protestovali čeští i slovenští umělci. Na pátek se v Praze chystá demonstrace na podporu filmařky, která se bude konat před slovenskou ambasádou. Zdroj: http://kultura.idnes.cz/film-zuzany-piussi-nevzala-kina-dae-/filmvideo.aspx?c=A121114_130638_filmvideo_ob (14.11.2012)

Dokumentárne filmy režisérky Zuzany Piussi často odkrývajú (alebo aspoň zobrazujú) stav vecí verejných na Slovensku. Snímka z roku 2011 ponúka nahliadnutie na stav slovenského súdnictva pod taktovkou Štefana Harabina, zachytáva, ako sa poctivým sudcom (minimálne v čase vzniku dokumentu) hádzali polená pod nohy, a ako sudcovia, ktorí sa povyšovali nad zákon, často rozhodovali v niekoho prospech. Minutážou relatívne krátky, ale obsahovo dostatočne úderný dokumentárny film predstavuje jeden z mnohých kúskov skladačky, ktorý v konečnom dôsledku dopĺňa celkový obraz života a fungovania spoločnosti v krajine kdesi v strede Európy. Režisérka Zuzana Piussi dokáže v snímke svojím nepríjemne znejúcim hlasom klásť nepríjemné otázky a nebojí sa konfrontovať pochybné figúrky, ktoré si nikdy nemali obliecť sudcovský talár. Z obsahovej stránky zaujímavé a do veľkej miery znepokojujúce. Z filmárskeho hľadiska však dopláca snímka na "tradične" rozhádzanú dramaturgiu, ktorou je autorka známa aj v iných dielach, a miestami amatérskejšie pôsobiace spracovanie. Nemoc tretej moci takmer s istotou predstavuje iba malý výsek toho, čo sa roky dialo (a asi aj stále deje) v slovenskej justícii. Ak je možné vtesnať do ani nie hodinového dokumentárneho filmu toľko desivého a odpudivého materiálu, je ťažké a strašidelné predstaviť si skazenosť celej justičnej mašinérie. Česť poctivým výnimkám, tým sudcom, ktorí si svoju prácu robia zodpovedne, riadia sa zákonmi a nenechajú sa nikým a ničím ovplyvňovať. (27.11.2023)

Myslím, že proti výtkám týkajícím se téměř amatérského zpracování a pokulhávající formy stojí prostý fakt, že mladé dokumentaristce hrozí za její dílo dva roky odnětí svobody. Objekt pozornosti tohoto dokumentu dal sám odpověď, zda je stav soudnictví (a demokracie) na Slovensku hodný kritiky, což je hodně eufemistické vyjádření. Je smutné konstatovat, že v dlouhodobém sváru o přirozenou podstatu člověka měl zřejmě pravdu Thomas Hobbes, když ve svém zásadním díle Leviathan píše o „přirozeném stavu“ před vznikem státu plném latentního násilí, kdy člověk je v podstatě zlý instinktivně se řídě heslem ,,člověk člověku vlkem". Slovenská politicko-mafiánská klika to aktualizovala - soudce soudci soudcem. Jeden z aktérů dokumentu říká, že podobné věci se dějí jen v bývalých postsovětských republikách a pak tedy u nich na Slovensku. Nenechme se mýlit - my tady v Česku na svou Zuzanu Piussi teprve čekáme... (31.12.2012)

Ďaleko lepšie spracované, ako všetko, čo bolo doposiaľ mnou od Piussi videné. Tentokrát sa jej čiastočne podarilo vyhnúť určitým režijným prešlapom, vďaka ktorým takmer vždy zničila hodnotu informácií, ktoré sa snažila predložiť. Na záver treba len dodať, že zato v akok štáte žijeme, si v prvom rade môžeme sami. (16.12.2022)