1942

"Moje proso!, predal som kvôli nemu svoju ženu!..." Zaujímavý pohľad na vojnový rok 1942 v Číne, kde vypukol veľký hladomor. V čínskom filme určte prekvapia mená ako A. Brody či T. Robibns. Reakcie čínskych predstaviteľov, ktorí situáciu mohli vyriešiť, presne zodpovedá ich pohodliu odkiaľ svoje nezmyselné rozkazy vydávali a to všetko bez toho, aby o celej veci vôbec niečo vedeli. Scény japonského bombardovania sú skvelé, detonácie a explózie majú šťavu. Prakticky po celý film sledujeme putujúcu kolónu Číňanov, ktorí bezmocne kráčajú z jednej čínskej provincie do druhej v nádeji, že tam sa budú mať lepšie. Pomoc im nečakane ponúkne nepriateľské Japonsko, ktorí presne vedeli čo robia. "Sú to nepriatelia, ale predovšetkým sú to ľudia..." Počas filmu vám mnohokrát napadne myšlienka akú cenu má ľudský život. Po skončení filmu som na chvíľu pozrel na svoju manželku, ktorá už bola v hladine alfa a uvažoval som, či má väčšiu cenu ako dve vrecká múky...70%. (23.03.2014)

Číňania ma opäť nesklamali a znovu ma presviedčajú, že dokážu veľmi zručne točiť vojnové drámy a podať ich dosť surovo a realisticky, bez príkras. Toto však nie je len tak obyčajný vojnový film, vojna je len v pozadí. Film nám rozpráva o strašnom hladomore, ktorý donútil milióny ľudí opustiť svoje domovy, pričom vládna ignorácia spôsobila, že ich cesta bola lemovaná mŕtvolami ako míľnikmi. Film sa sústreďuje predovšetkým na dve veľmi odlišne rodiny, ktorých zlá situácia donútila zdieľať jeden osud. Miestami nám verne ukázal, že neuspokojovanie jednej zo základných fyziologických potrieb dokáže človeka zmeniť len v tvora bojujúceho o prežitie. Tento boj občas vytvoril komické situácie, pri ktorých ale nebolo veľmi do smiechu. Napriek tomu si niektorý dokázali zachovať ľudskosť a preukázať pomoc tým, že ponúkli niečo z toho mála čo im zostalo, alebo rovno samých seba výmenou za trochu pšenice. (25.10.2014)

Ono je to vcelku slušne natočené až na to, že ten príbeh sa akosi nijak neskončil a to je pre mňa dosť problém. Za 145 minút sa toho dalo stihnúť oveľa viac. Prostredie krásne (z tej biedy vám až zima bude) kamere nemám čo vytknúť, dialógy miestami trápne, ale na to som už pri činskych a japonskych filmoch zvyknutý. Škoda toho konca, mohlo to byť za 5* (31.05.2013)

Druhá Čínsko – Japonská vojna trvala od roku 1937 až do 1945. Čína viedla obrannú vojnu až do 12.12.1941 kedy vyhlásila vojnu Japonsku a jeho spojencom. Tým sa ocitla po boku svojich spojencov USA, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu a tak sa táto miestna vojna stala svetovou. V Čine je 23 provincii a provincia Che–nan je najväčšou, leží v okolí Žltej rieky a vo vojnových rokoch 1938 až 1945 bola obsadená a pod správou Japoncov. Film mapuje 3 katastrofy v tejto provincii, obdobie sucha, nálet kobyliek a Japonskú agresiu. Hovorí príbeh 30 miliónov ľudí, ktorí za jedlom prešli 1012 km za 106 dní počas ktorého zahynulo viac ako 3 milióny ľudí. Dej filmu sa prelína 3 pásmami. Útek civilistov za potravou, akým spôsobom sa zachovala vláda Chiang Kai – sheka a úloha korenšpodenta časopisu Time pri záchranných operáciách v prospech hladujúcich. V skutočnosti film poukazuje, ako sa ľudia správali v priebehu utrpenia a hladu. Čo všetko sa dá ponúknuť za jedlo, dokonca aj osobná sloboda ale aj tradičná čínska rodinná etika. Je to zároveň aj skutočnou udalosťou o vládnej korupcii, byrokracii s úžasným spôsobom vyrozprávanou históriou. Ide o výborný film, ktorý nás núti premýšľať o tom, čo je najdôležitejšie v živote ľudí keď čelia katastrofám. A nemusí to byť len vojna. (06.04.2016)

Smutný film s velkým množstvím postav, které je občas pro Evropana těžké rozeznat. Jinak se tu čínští tvůrci celkem dokázali oprotit od propagandy, přišlo mi to docela věrohodné a najdete tu dost scén, které jsou velmi silné... Během hladomoru a války člověk udělá pro přežití i hodně zlé věci. Ačkoli se tu o hladomoru dozvíte i shora - politici, vojáci, elita, nejsilnější část filmu se věnuje těm chudákům, kteří se snaží nějak zachránit sebe a své blízké. I kdyby to znamenalo některé z nich prodat za rýži... Jinak pro mne nejsilnější moment filmu je téměř na konci, kdy se ukáže, že pro někoho může mít jedna malá hračka spojená se vzpomínkou cenu života. (11.01.2014)