Okamžik zkratu

Všechny postavy v tomhle filmu mně byly sympatický asi jako jelení parohy v mý prdeli. Navíc hlavní hrdina je tak blbej, že by jeho blbství s přehledem pokrylo celej severoamerickej kontinent. Naštěstí filmu nechybí atmosféra, aroma reálnosti ať už díky hereckým výkonům, dialogům, syrovým scénám nebo práci kamery a umí dobře pracovat s divákovou zvědovastí. (04.08.2014)

To se prostě jednou člověk opije, skončí na záchytce, potká starýho známýho jménem Toti a už to lítá. Sex, drogy a rock´n´roll, pak zase sex, drogy, drogy, kopec drog, hora drog... Islandský podsvětí není o nic láskyplnější než ty slavnější, takže si pak musíte dávat pozor na ruce, aby zůstaly tam, kde mají. A taky když krom prodeje jedete vesele v užívání toho snížku, nemůžete očekávat zázraky, co se týče jakékoliv produktivity nebo schopností. Každopádně důležitý je znát jedno pravidlo - když jde do tuhýho, stačí dvě slova: "Fuck you!" (14.07.2013)

CITÁT - Pijete často? Měl jste někdy vokno?.......... Jak tento příběh specifikovat, aby to bylo jasné? Sex, drogy, Rock"n"Roll je asi nejvýstižnější. Hudba je povedená a ladí s příběhem. Kamera je někdy šíleně rychlá, to proto, že se snaží ladit s příběhem. Dokonce dojde i na nádherná komiksová okna, se kterými si kameraman pěkně hraje. Herci jsou prostě takový, jací se do příběhu hodí. Kluci jsou tvrďáci a holky jsou hezký. Hlavní hrdina Stebbi si svůj příběh sám převypravuje a tak je divák skoro stále v obraze. CITÁT - Nevypnul jsi dětskou pojistku......... Celý příběh se žene kupředu jako kupa heroinu. Divák jen očekává, kdy přijde ten okamžik zlomu a zatím neví, zda to bude pro Stebbiho dobré nebo špatné,protože je to sice drogový dealer a feťák, ale se to sympaťák a divák mu fandí. Okolo 100 minuty můžeme vidět, že Stebbi psycho (Porvaldur David Kristjánsson) má ve svém pokoji plakát skupiny Metallica z jejich alba Ride The Lightning z roku 1984. CITÁT - NASER SI!!!!!.................. (12.12.2014)

Viac menej prosté a priamočiare, ale dobre sledovateľné, s celkom kvalitne stavanou atmosférou drogového sveta islandského gangu, v ktorom si tvorcovia nechodili po explicitné scény príliš ďaleko. No na druhej strane, jestvujú aj tvrdšie filmy. Najviac sa mi z hereckého obsadenia na Okamžiku zkratu zapáčila postava Jóhannesa Haukura Jóhannessona alias Tótiho, ktorý si ako som práve zistil, strihol aj menšiu rolu v Game of Thrones, čo bolo kvôli jeho holohlavému zostrihu ťažko postrehnuteľné aj pre skálneho fanúšika GoT, za akého sa považujem. A i keď sa nejednalo o žiaden hlboký pohľad do kriminálnych a pre Island nie zrovna prívetivých dôb, nemožno snímku uprieť napätie, s ktorým drží diváka pri sledovaní až do záverečnej scény. Skrátka chcete vedieť jak táto nebezpečne rozohraná partička šachu dopadne. (01.02.2017)

Tí vetrom ošľahaní chlapíci veľmi dobre vedia, čo chceme. Sebakritická reflexia vzostupujúceho podsvetia 90. rokov im umožnila ponoriť sa hlboko do sveta zločinu, drog a násilia. Stopáž nedovoľuje väčší rozmach pre vytvorenie komplexnej kriminálnej ságy a tak zostáva len opakovateľne stráviteľná drsná epizóda zo života vyholených hláv a fitness nadšencov združujúcich sa pod hlavičkou miestneho überhajzla a preberajúcich rajóny. S ohľadom na koncepciu príbehu a tendenciu gradácie explicitnosti násilia v trilógii Pusher by mohol byť alternatívny názov Pusher Zero: Ako to začalo, ako najmiernejší diel série, predchádzajúci všetko ostatné a dopodrobna skúmajúci vývoj organizovaného zločinu z pouličných rybiek do masívneho akvária plného žralokov. A i keď Okamžik zkratu nemá tú charakteristickú dokumentačnú kameru, dodávajúcu dojem surovej realistickosti, nepostráda cool efekt a i keď je to narozdiel od populárnej dánskej série jasný mainstream, ničím nešetrí a spoľahlivo naň až tak rýchlo nezabudnete. Herci sú typovo nebývalo skvele obsadení, dej je slušne nadopovaný steroidmi a produkčný podpis Nicholasa Windinga Refna tam predsa len je trochu cítiť - či už je to úvodnými titulkami v podobe predstavovačky postáv, spomínaného obdobného vývoja príbehu alebo skutočne nezabudnuteľných postáv (najmä Tóti a Bruno sú skutočne trieda). Záver s trojitou montážou v jednom obraze uprený na oči antagonistov stojacich proti sebe a nožnice na stole vydarene evokuje spaghetti westerny. Náhla tma a záverečný záber nás síce ochudobnia o pravdepodobne veľmi šťavnatú scénu, ale na druhú stranu sa tým dostavuje pocit nejasného ukončenia, ktorý dáva priestor diváckej predstavivosti - teda len v prípade, že ste poriadne nesledovali, inak viete, komu tá ruka patrila. 75% (19.06.2014)