Zelňačka

Pamätám si že som tento film videl, keď som bol úplne malý (možno 5-6 rokov). Vlastne si z neho pamätám len názov a že v ňom hral Funés a že tam prdeli. Už v úvode filmu som zistil, že Funésa nadaboval Lábus, čo kazilo akúsi prirodzenosť pri pozeraní. Samotný film je celkom tupá blbosť so slaboduchým humorom akurát pre deti, keď som mal 5-6 rokov. 65% je do cela dosť na toto dielo. (19.10.2020)

Tvorcovia mali naštudované surrealistické princípy konkrétnej iracionality, voľného prúdu asociácií a čistý psychický automatizmus bez akejkoľvek rozumovej kontroly a ohľadov morálnych či estetických. Alebo nie? Budem teda uvažovať triezvejšie. Film, v ktorom sa je, pije a prdí tak často ako v nijakom inom môže byť parafrázou na okrídlený termín carpe diem. Lenže nemám žiadne indície, že je tomu naozaj tak. V závere sa dá uvažovať o sociálno-kritickom tóne a pietnom rozjímaní nad pominuteľnosťou tradičného spôsobu života, indícií je na to dosť. Ale pre také vzletné idey je forma, ktorá bola zvolená, tak strašne hlúpa, až ma to znovu privádza k prvej vete. Vidieť Majstra v takej donebavolajúcej trápnosti je tak tristné... (30.08.2022)

Scenáristi zjedli asi priveľa kapustnice a vypili ešte viac vína, keď vytvorili niečo takého. Funès ako herec je ešte ok, ale ako scenárista to mierne prepískol s lietajúcim tanierom, chamtivým developerom a dvoma starčekmi. Tie fekálne prvky s intenzívnymi prdmi by boli viac humorné v celkom inej kategórii filmov. Ospevovaný Lábusov dabing som mal možnosť počuť a teda nič moc. Funès gestikuluje, očividne vydáva tie svoje zvuky a z dabingu je ticho. (05.12.2015)

Možná vlídnost, možná prostě slabší námět, kterému v českém znění Lábuse a Somra škodí zvukový nesoulad dabingu s původní stopou i s obrazem. ♫ Lefevre si zkouší syntezátorovou hudbu a celé to působí tak nějak televizně jako epizoda z nekonečného seriálu. Ještěže Giraultovy občasné nenápadně stylotvorné maloměstské záběry zřetelně připomínají Četníky. (24.04.2012)

Tento milý, príjemný a trochu smutný príbeh už nepatrí medzi klasické "funesovky", kde sa smejete od začiatku do konca, tu vám príde niekedy smutno, niekedy príjemne clivo a občas aj trošku nudne. Je to určite aj kvôli Funesovmu dosť podlomenému zdraviu, veď napokon, bol to jeho posledný film a tým pádom aj iným prístupom k filmu. Ani tu síce nie je núdza o mnoho vtipných situácií, ale už to nie je ono. Je mi ľúto, že dávam len 3 hviezdičky, ale sú veľmi silné a úprimné. (07.05.2011)