Osudový kruh

Štýlová, dusná softartová gangsterka zo starej školy pre fajnšmekrov. Prvé stretnutie s Melvillom vyšlo presne podľa mojich predstáv. I keď som o ňom zhola nič nevedel (teda okrem názoru niektorých náročnejších divákov, že sa jedná o špičkového režiséra), jeho rukopis je poznať na sto honov - teda ak sa aj jeho ostatné filmy odvíjajú v podobnom duchu. Do klasickej kriminálnej zápletky s Delonom v jednej z množstva podobných rolí dosadzuje kontúry špecifického realistického rozprávania (ktoré narúšajú len surrealistické výjavy z Jansenových nočných môr v útrobách jeho bytu) - chladne naratívny prístup bez rušivých elementov, dlhé, mlčanlivé scény, do detailu precíznymi kameramanskými technikami snímajúce každý úkon jedného z (anti)hrdinov, strohé a účelné dialógy určené len pre momenty, keď si postavy majú čo povedať. Chápem, že pre niekoho to môže byť dlhé, únavné a ťažko stráviteľné, ja som si však túto jazdu užil so všetkým, čo k nej patrí, teda sústredenou pedantnou réžiou, perfekciou, sršiacou z filmu, inklinovaniu k ázijskej filozofii, netradične rozprávanému príbehu, kde sa všetko skutočne dokonale pretne až v samotnom závere a bez výnimky brilantnými výkonmi hlavných predstaviteľov (Bourvil príjemne prekvapil). Tak prepracované dielo, v ktorom nie je nič navyše a ktoré si plynie svojim vlastným, prirodzeným realistickým tempom, často úplne bez slov a len za sprievodu minimalistických hudobných motívov, je malým zázrakom. Scéna lúpeže je tým najtichším a najdokonalejším zločinom v histórii zvukového filmu. 100% P.S.: Všimnite si výtvarnej stránky filmu, používania vertikálnych línií v interiéroch a všadeprítomných mreží (na stanici, v podniku, v banke), ktoré Coreyho prenasledujú pri jeho snahách o resocializáciu. Melvillovo majstrovské dielo, ktoré je zlatou baňou pre pisateľov a milovníkov obsiahlych interpretačných analýz, tak nenápadne podsúva ďalší význam - celý svet pre nás môže byť len jedným veľkým väzením, z ktorého niet úniku. (27.05.2014)

Tešil som sa, že uvidím starú dobrú francúzsko-taliansku kriminálku. Obsadenie zaujímavé, len som nevedel, čo tam robí Bourvil. Ale už v prvých záberoch som sa to dozvedel. Dokonale ma to znechutilo. Chápem, že každý komik túži zahrať si dramatickú úlohu, ale nech si to skúsi v divadle. Film je na takéto experimenty príliš drahá záležitosť. A ešte s klasickým ňoumovským dabingom. Ani Petr Schullhoff do svojich detektívok neobsadzoval Luďka Sobotu namiesto Rudolfa Hrušínského. Ale nielen Bourvil, ale aj viac náhod a nelogickostí, ako som schopný tolerovať spôsobilo, že viac, ako tri hviezdičky nemôžem dať, aj keď to podľa papierových predpokladov vyzeralo lepšie. (02.06.2013)

To byly časy, kdy Francouzi brousili tyto krimi klenoty jako na výrobní lince. Jejich síla je především v dobře napsaných netuctových postavách, obvykle na obou stranách zákona, kteří nosí baloňáky a klobouky, tváří se zavile a jde z nich obří charisma. Opravdu mě zaujal Bourvil ve své patrně poslední roli. Ač komik, je zcela přesvědčivý v roli odhodlaného, trochu pragmatického, ale odpovědného komisaře, který patrně jako jediný na plátně ještě alespoň trochu věří v dobro v lidech. Někdo zde pro roli navrhuje Venturu, ale když pominu to, že Ventura se Melvillem rozešel ve zlém po Armádě stínů, tak je potěšující vidět, že kvalitní herci nemají jen jednu roli, kterou zvládají (u nás je takovým příkladem komika zvládajícího i vážné role třeba Menšík). A na druhé straně z tria zločinců nelze nevyzvednout Yves Montanda, bývalého policistu se skutečně děsivými stavy deliria tremens. Zase ten zvláštní syrový chlad, kterým tyto filmy oplývají, sychravý podzim, loupež, kdy desítky minut nezazní žádný dialog (ostatně ticho je tu vůbec velkým nástrojem pro tvorbu atmosféry). Jeden malý rozdíl oproti svým dobovým žánrovým souputníkům tu je, není tu prakticky žádná významnější ženská postava, ani oddaná manželka, ani femme fatale. Scénář si sice občas vypomůže pár náhodami, ale jinak bez výhrad. (01.07.2017)

Vsetci ludia su hriesnici. Narodia sa nevinny, no dlho im to nevydrzi. Brilantna kriminalka, ktora aj napriek svojmu veku posobi velmi moderne. Podobne ako v starsom Le Samourai, do filmu nas uvadza zaujimava azijska mudrost/porekadlo (...vsetci sa raz stretnu v Cervenom kruhu...), ktora je potom pre cely film naozaj priznacna. Hranica medzi zakonom a zlocinom je tensia nez sa na prvy pohlad zda (byvaly policajt v radach zlocincov, zlocinec v radach vezenskych dozorcov) a viac nez samotny konflikt zakona a zlocinu, do popredia vystupuje osudovost udalosti, do ktorych sa dostanu hlavny hrdinovia. Zanrovym vrcholom filmu je jedna z najuzasnejsich filmovych lupezi, ktora ma svojou "tichostou" a dokonalym prevedenim dokazala priputat ku kreslu viac nez akekolvek premodernizovane a modernou technikou preplnene rozpravky. Odporucam. (9/10) (13.08.2008)

Páni. Bourvilovo civilní herectví mě ohromilo stejně jako ta úchvatná scéna loupeže natočená takřka bez jediného slova. Osudový kruh je jeden z těch filmů, u kterých je člověku hned od začátku jasné, že nemohou dopadnout dobře, nicméně v to přesto stále doufá. Delon velice dobrý, ale ze silného obsazení dalších rolí (obzvlášť Yves Montand si svého expolicajta náležitě užil) nijak nevyčnívá, což pochopitelně není na škodu. (31.03.2013)