Melodie podzemí

Ešte za "komančov" ako malý smrkáč si pamätám, ako na mňa film zapôsobil a často mi v dospelosti hlavou preletel ten záver s peniazmi v bazéne. Ten je nezabudnuteľný a okrem plávajúcich peňazí som si pamätal Delona. Dlho som nevedel o aký film presne ide, názov som si samozrejme nepamätal, ale utešoval som sa, že na neho skôr či neskôr natrafím. ČT2 nedávno vysielala jeden film s Delonom za druhým, až prišlo na tento a urobil mi radosť. Hovoril som si, že 30 rokov nosím ten záver v hlave, aby som si ho po tak dlhej dobe opäť pripomenul. Bol som spokojný vtedy a som aj dnes. Prvá polovica má pár chýb, ale záver je tak úžasný, že 4 hviezdy musím dať. 80%. (26.12.2014)

Len naozaj pred malou chvíľou vyšiel z väzenia, a už zase rozmýšľa, čo ďalšieho by znovu vyčudil, avšak nakoľko predchádzajúci, teraz momentálne už ale chorľavý parťák, odmietol prijať mimoriadne lákavý job, práve preto prichádza do úvahy, nová, čerstvá i pomerne dosť drzá krv, ktorá je možno až príliš sebavedomou, kvôli čomu bude zrejme „pánska jazda” v Palm Beach, doslova prechádzka ružovou záhradou, a s naprosto nezabudnuteľnými zážitkami...?! / Konečne si Henri Verneuil napravil svoju „pošramotenú” reputáciu, kedy začínam pomaly zisťovať, že režisérovi oveľa viac svedčí spolupracovať - s Gabinom a Delonom v spoločnom filme, než zrovna s oddeleným Belmondom, odkiaľ sa podľa mňa najviac vydarili iba majstrovské Opice v zime, kde Bébelovi vtedy zručne sekundoval opäť Jean Gabin, čiže tým pádom sa s jeho priamou účasťou, väčšinou jedná o maximálny, filmový zážitok, predovšetkým mám na mysli Sicílsky klan. Čo sa týka aktuálnej Melódie podzemia, tak odporúčam sledovanie: priam výbornej, necenzurovanej, čiernobielej, a vari o niečo dlhšej verzii s českými titulkami, než práve asi trochu slabšej, cenzurovanej, kolorizovanej, a tiež i o čosi kratšej verzii s českým dabingom, čo mi mimochodom poradil kolega Willy Kufalt, za čo sa mu chcem prostredníctvom tohto "komentára" vrelo poďakovať. ĎALEJ: Zopár postrehov k tomuto, vskutku rytmickému, kinematografickému zárezu, ktorý ma strašne prekvapil. Nemôžem si pomôcť, ale táto „jazzová hudba”, skutočne famóznym spôsobom diktovala samotné tempo filmu, ktoré je vďaka tomu kvalitne vyvážené na celú stopáž, čím sa chcem tiež poďakovať i - francúzskemu hudobnému skladateľovi Michelovi Magnemu, i keď je takmer 40 rokov po smrti, no podotýkam, že jeho „partitúra” sa automaticky stáva nesmrteľnou. Pod kameramanským plášťom sa medziiným schovával Louis Page, ktorého považujem za šikovného odborníka za kamerou, na čo sa vždy teším, akonáhle si pozriem, kto má na starosti technickú stránku veci, rovnako ako pri montáži, kde meno Françoise Bonnotovej, značí, že môžem počítať s absolútnou presnosťou a odbornosťou, čo sa teda vzťahuje na prácu so strihom. To je proste nefalšovaná radosť pre každého c-i-n-e-f-i-l-a, naďabiť na samých profesionálov, ktorí ho budú počas sledovania sprevádzať. Áno, bezprostredne si všímam nielen tieto kľúčové vlastnosti tohto filmu, ktorý je nimi doslova obdarený, ale aj sa zároveň kochám i samotným obsadením, kde som presvedčený o tom, že sa DELON vedľa GABINA nadmieru hodí, o čom niet žiadnych pochýb. / PS : A ten záver, to je neuveriteľné, čo sa konkrétnej postave tým podarilo docieliť, na to určite nezabudnem... (05.08.2022)

Všechny zlodějské filmy o vylupování bank a casin gentlemanským způsobem mají základy právě zde. Jak už jsem kolikrát zmínil, Henri Verneuil prostě nedokázal natočit špatný film. Jeho lupičský opus magnum "Melodie podzemí" oplývá velice promyšleným a chytrým scénářem, ač působí celkem jednoduše. Navíc nic zbytečně nenatahuje a ani příliš nemotá. Jean Gabin coby rozvážný a moudrý Charles a Alain Delon v roli mladého a nevybouřeného Francise se navzájem kontrastují a zároveň doplňují (i když těch společných scén na obrazovce příliš nemají). Oba byli výteční. Perfektní stylová kriminálka ze zlatých filmových šedesátých let, která voní Francií a poctivou filmařinou. (18.05.2008)

"Tvůj díl dám bokem. Dám ti ho za tejden, když to vyjde. Nebo za 20 let, když to nevyjde." Je to smutný, ale filmy o fikaným vyloupení bank, casin či trezorů CIA prostě stárnou. Mají atmosféru, ale stárnou. Jsou prostě pomalý a k úspěchu stačí štípačky se samopalem. To byly krásný doby. Nikde žádná kamera, čidlo ani zařízení k rozpoznání sítnice. To se to kradlo. Ale zpět k filmu. To plánování mě bavilo. A taky postřehy, že z osobní iniciativy vždycky kouká lapák. Ovšem samotná akce mě na zadek neposadila. Nicméně konec byl originální. Ani nevím, jestli dobrej nebo špatnej, ale rozhodně originální. (29.11.2021)

Loupežné soirée kasinovské klenotnice v gala elegantním provedení pánů z božského klanu, pánů G&D. Dva muži na canneském pobřeží, v plném slunci zlatavých lákadel. Stoický Jean, "jamesbondovský" Alain a závěrečná delikatesa. Bazénová scéna, aneb jak utopit peníze jedna báseň. Nelze jinak. A lup vyplul na povrch, bez lodivoda. (02.12.2013)