The Frame

Neuveriteľná scenáristická hračka zaujímavo sa pohrávajúca so seriálovými konvenciami a schopnosťou diváka porozumieť filmovému rozprávaniu. Do The Frame som išiel bez akejkoľvek predchádzajúcej znalosti, či už traileru, obsahu alebo aspoň predošlej režisérovej tvory a nakoniec sa z toho vykľul jeden z najoriginálnejších filmov za veľmi dlhú dobu. Zo začiatku to síce vyzerá ako B-éčková krimi/dráma/romanca/thriller, ktorá ničím neoslní, ale postupne sa mení na jeden z najzaujímavejšie napísaných mystery/fantasy filmov, ktorý začne chrliť jeden skutočne netradičný nápad za druhým. Jamin Winans plne dokazuje svoj talent a to, že k natočeniu pútavého filmu nie je potrebný vysoký rozpočet, ani prvotriedne CGI, ale stačí šikovný scenár a hlavne nápad. Alebo kde inde ste už videli herca „bojovať“ s obrazom filmu, resp. zábermi kamery? Pár múch sa síce nájde a smerujú hlavne k mierne prestrelenej dĺžkei, aj keď tempo filmu je príjemne konzistentné a v podstate baví po celý čas, no predsa len by stačilo maximálne tých 100 minút, a taktiež aj samotný záver už trocha smeruje k predvídateľnému vyústeniu vďaka jeho zbytočnému naťahovaniu, ale nič z toho výrazne nekazí výsledný dojem. Vo výsledku netradičný snímok a filmový oriešok, ktorý je radosť lúskať, pretože filozoficky sa v ňom skrýva rovnaký mindfuck ako kedysi v Matrixe. CELKOVO: 3,5* (7/10) (10.04.2015)

Něco jako když zkombinujete Matrix, Inception, Den nezávislosti a Truman Show do jednoho. Vyleze vám z toho šílenej blázinec, kdy nevíte co a jak... A možná je to tak lepší. Závěrečná půlhodina je naprostá vizuální šílenost, ze kterého vám polezou bulvy. Jinak já jsem typ diváka, který z toho všeho bude zmaten a nebude tušit, která bije. Jo a parádní hudba. 70% a slovo mindfuck nabírá nový význam. Že by se Nolan učil u Winanse nebo je to naopak? :-) (09.11.2020)

David Carranza a Tiffany Mualem hrají sami sebe, ale zároveň sami sebe nehrají. Zápletka srší originalitou, jaká se dnes vidí málokdy, ale přesto nabízí řadu "racionálních" vysvětlení a to i vzdor tomu, že tam jezdí ten divnej chlap na tříkolce. Nicméně s blížícím se závěrem všechny ty očekávané konce vzaly za své a film dostal zase úplně jiný rozměr a tentokrát jsem neměl ani minimální tušení, jak celá tahle melancholická žánrová všehochuť dopadne. Vedle místy až hypnotické režie i hudby zaujmou i neokoukané tváře ústřední dvojice. Pořád si nejsem jistý, jestli jsem v tom měl na konci jasno, ale v čem jasno mám je, že se mi to líbilo. 80% (08.01.2015)

Je to hrozně nekoncepční, nejednotný a tím pádem zmatený. Buď to mělo mít ráz první cca poloviny filmu, nebo té druhé, mysteriózní části. Bohužel je to nějak divně naroubovaný a podle mě i zbytečně dlouhý. Kdyby chybělo prvních 30min, vůbec ničemu by to nevadilo. A právě kvůli tomu dávám nižší hodnocení, protože jako celek se mně to nelíbilo, byly tam dobrý a zajímavý nápady, ale pořád jsou to jen fragmenty. (14.09.2015)

Po všetkých stránkach geniálne dielo, vypointované až do morku kostí, precízne obsahovo vyskladané a zabalené do prenádhernej symboliky. Je vlastne možné zmeniť osud? Ak áno tak ako? Ako sa vysporiadať so svojou minulosťou? Formuje naša minulosť aj našu budúcnosť?....na také a ešte mnohé iné otázky hľadá odpovede tento film. Na to, aby sme mohli ísť vpred treba najskôr poraziť našich osobných démonov z minulosti, iba vtedy si môžme pomôcť ako sebe tak aj druhým. Vtedy človek dokáže aj naoko nemožné veci. Za hlavný výrazový prostriedok a pomôcku k vyriešeniu tohto rébusu tu považujem hudbu, hudbu, ktorá pomáha hľadať to jediné možné riešenie, hudbu, ktorá dokáže meniť aj fyzikálny stav vecí, hudbu ako cestu k niečomu vyššiemu.... Husličky a spev tak v spojení so silnou náboženskou symbolikou (ale nie náboženskou vierou, skôr vierou v seba samého) umocňujú celkový dojem a v mojom vnútri preto ešte ozvena filmu bude dlho rezonovať. Určite nie je žiadna náhoda, že réžiu, scenár a hlavne hudbu tvorili jedna osoba - J. Winans. Páčilo sa mi, že každá jedna scénka, každý čin alebo predmet vo filme tu majú svoje miesto, každá jedna scénka tvorí jeden puclík v správnom poradí a na správnom mieste, aby sme potom na konci dostali celkovú skladačku. Takýmto precíznym a na symboliku zameraným spôsobom točí filmy iba maestro Lynch, aj keď úplne inou formou. J. Winans má u mňa v rámci hodnotenia stúpajúcu tendenciu, je to len náhoda, výkrik do tmy alebo jeho budúci trend? Už sa teším na ďalšiu jeho vec. Tento snímok ocenia iba milovníci tzv. filmových dunihlavov a mindfuckov, ostatní, obávam sa, film nedocenia. Jo, a ešte som zabudol na kameru, tá ponúka estetický zážitok par excellence :) (30.01.2015)