Dámy z Bouloňského lesíka

Pomsta odvrhnutej milenky bývalému partnerovi v adaptácii jedného z príbehov Diderotovho románu Jakub fatalista. Rafinovane naplánovaná hra, počas ktorej pomstychtivá Elena pripraví pôdu pre lásku, ktorá má byť v pravej chvíli rozváľaná ako domček z karát. Bresson minimalizoval vonkajšie prostredie. Slová, tieňovanie, zatmievačky, predeľujúce dej i hudbu naplno podriadil emočným pohnutiam postáv, do deja nevpustil nadbytočnú osobu, a predsa film ani náhodou nepripomína divadlo. Forma, očistená od balastu, zdôrazňuje motívy konania aktérov lineárne plynúceho príbehu. Pri sledovaní vyvoláva takýto abstrahovaný spôsob podania doslova pocitovú búrku. Dej plynie v etapách plánu prefíkanej Eleny (famózna kreácia Maríe Casaresovej - bŕ - išiel z nej až strach !). Protistrana nejasne tuší pascu, ale citom sa neubráni. Už dávno som tak nedržal pri filme palce kladnej hrdinke ! (04.02.2006)

Pri precíznej režisérskej práci v spojitosti s kvalitným scenárom ( na dialógom pracoval Jean Cocteau ) musel logicky vzniknúť kvalitný snímok. V princípe ženský film hovorí o pomste na mužovi ( ten je tu ozaj len predmetom pomsty ), ktorý odmietol bohatú milenku. Bresson používa minimum postáv, čiernobiela kamera znásobuje temnotu scén i duše hlavnej predstaviteľky. Hélene v podaní María Casares je vskutku démonicky chladná a uveriteľná. (17.01.2015)

Výnimočný, typický Bressonov štýl. Zvláštna kamera, hra so svetlom, minimum postáv.. Žiadna naivita, či sentimentalita tu nemá miesto. Na každú vetu, každý detail sa musí človek sústrediť, aby sa dokázal vnoriť do psychiky jednotlivých postáv a pochopiť ich konanie. Jeho rukopis je minimalistický, ale vo svojej podstate veľkolepý. Celý film vyznieva stiesňujúco, až depresívne, ale o to viac v závere jasne zažiari NÁDEJ (v tom mi je Bresson oveľa sympatickejší ako napr. Bergman). Tento štýl Bresson doviedol takmer do dokonalosti vo svojom ďalšom filme Denník vidieckeho farára. (19.02.2011)

A ono to konečne prišlo, teda, že som ohodnotil na MAXIMUM, a pritom som nad tým ešte dlho rozmýšľal, odkedy som včera večer tento podnetný film dopozeral... Režisérova filmografia je niečím naprosto ojedinelá a fascinujúca, pretože ešte dlho po skončení mi samotný film uviazne v hlave, a to je presne prípad i Dám z B. lesíka. Sledoval som akýsi francúzsky, klasický, „milostný trojuholník” postáv - Hélène (iniciátorka, t.j. sprostredkovateľka), ďalej, Agnès (tanečnica s pochybnou minulosťou) a Jean (neviem presne, čomu sa venoval, ale biedu určite netrel). Do poslednej minúty som si absolútne nebol istý, ako sa udalosti vykryštalizujú, či do šťastného konca, alebo do pravého opozita, tak to som zistil až pár sekúnd pred koncom tohto brilantného čiernobieleho filmového počinu, a to je už čo povedať, že aj taký „Majster napätia” , legendárny Alfred Hitchcock, by sa asi normálne začervenal ? Bacha, nie je „napätie ako napätie” . Dalo by sa taktiež povedať, že tu máme celkovo štvoro charakterov, čiže akési kvarteto, ktoré je priam nevyspytateľné... Karty občas zamieša i mama tanečnice, Mme. D, ktorá sa až príliš prispôsobuje a podriaďuje autoritatívnej manipulátorke Hélène. Totiž, ona už vie prečo. _Elina Labourdette a Lucienne Bogaert ma totálne ohromili ! María Casares bola zdrojcom všetkého zla, že jej úloha vyslovene nadmieru sadla. _ “Jeden z filmov, ktorý musíte vidieť, pokiaľ umriete” ! Teda, podľa classica. PS: Montage+Images de=magnifique !!! (19.07.2019)

Téma pomstychtivé ženy, která se rozhodne nastrčit svému milenci jinou dívku, aby pocítil to stejné co ona, mi nepřijde vůbec originální a hlavně v tomto snímku není nic, co by ho nějakým způsobem ozvláštnilo. Jenom hlavní hrdinka se svými lstivými pohledy to opravdu neutáhne. A závěr už asi nikoho moc nepřekvapí. Moje druhé setkání s Bressonem tedy dopadlo podobně jako to první, znovu jde o skrz na skrz průměrný film. (14.06.2013)