Recenze (4)
5,0/10 To Lhurgoyf: nemyslím si, že by Undo malo neviemaký hlboký zmysel, aj keď ja tiež nepatrím medzi znalcov umenia. Celý film mi prišiel iba ako variácia - na zobrazenie nejakej zaujímavej úchylky (holt Japonci sa v tom nejako vyžívajú), na hudbu (Morriconeho Vtedy na Západe), a na špecifickú poetiku (ktorá akoby ešte trochu tápala - jeho neskorší film Pikunikku mi v tomto ohľade prišiel ucelenejší). ()
Mladá Moemi, po nedostatku pozornosti a lásky od svojho pracovne vyťaženého manžela Yuika, začne trpieť podivným syndrómom, nútiacim ju všetko zväzovať. Áno, najskôr začne špagátom zväzovať knihy, jablká, korytnačky i penové bublinky (!!), a s postupujúcim časom a prehlbovaním symptómov i samú seba (na japonský bondage však môžete rovno zabudnúť)... Shunji Iwai, známy svojimi veľmi osobitými filmami, opäť tradične pracuje s reálnymi, takmer až neotesanými zábermi, podivným ultrablízkym zoomom, tichou atmosférou a pomaly odvíjajúcim sa minimalistickým dejom. Keďže film je vpodstate bez konca a balancuje na okraji artu (a ako je známe, ja art nemusím), výsledné dielo na mňa veľmi nezapôsobilo. ()
Muži jako pan Iwai si myslí, že ženy jsou submisivní a na nich naprosto závislá mimina s kozama, ale svůj šovinismus zbaběle schovávají za těžkej "dýp". ()
Podivné řešení nefunkčního vztahu ze strany ženy - všechno zavazuje a sebe svazuje. ()