Respire

Koniec filmu som pozeral s otvorenými ústami a takmer zatajeným dychom. Až tak silne zarezonval zážitok, ktorý sa tu stihol objaviť! Ak už pre nič iné, tak len pre záverečné dve scénky je tento film treba vidieť. Ale nemyslím si, že je to len o tom. V prvom rade je si treba povedať, že film sa až tak výrazne nesústredí na príbeh ako taký, ale všetko to skôr stavia na našich dvoch protagonistkách Charlie a Sarah. A práve tieto dve sú dôvodom prečo to funguje. Ako postavy samé o sebe sú zaujímavé, no rovnako aj spoločne. Charlie pôsobí ako introvert, no je nadšená z toho, že ju Sarah privedie do nového života a začína sa napĺňať šťastím. No postupne sa všetko začne otáčať a možno je Sarah celkom iná ako si myslela. Postavy sú skvelé a aj obe herečky, ktoré ich predstavujú sú vynikajúce. Dávajú tomu veľmi veľkú hĺbku a pôsobia maximálne prirodzene. Páči sa mi aj to, že pôsobia ako skutoční študenti a aj sa tak správajú. A nie je to vyumelkované ako na amerických stredných a vysokých školách. Sarah je presne ten typ postavy, ktorú milujete a neznášate súčasne. Výborne to vo filme funguje. Hudba je rovnako skvelá a záverečné pískanie v ušiach... čo k tomu dodať? Pre mňa je "Respire" určite film, ktorý by som doporučil vidieť. Hodnotenie: A- (07.01.2016)

Nie je nič horšie ako keď sa na emotívne labilného človeka s pocitom prázdnoty a i napriek priateľom aj samoty namotá niekto, kto tieto jeho slabosti chce využiť vo svoj prospech. Takýto zákerný manipulátor ihneď zistí, že ide o veľmi ľahkú a lákavú korisť... Priznám sa, úvodné minúty ma moc nepresvedčili, avšak aj napriek pomalšiemu tempu si ma snímok nenápadne a čoraz silnejšie pripútaval, takže už veľmi rýchlo som sa nevedel nabažiť tejto nebezpečnej hry - antagonistický súboj dvoch charakterov, dvoch absolútnych protikladov, pričom časom sa pritvrdzovalo a pritvrdzovalo.... Vôbec som netušil kam až to napätie medzi oboma hrdinkami môže zájsť, počítal som, že sa to uzavrie nejak klasicky, vôbec som nečakal, že sa autorka rozhodne ísť až na hranu, no nádhera, jednoducho nádhera... Ten koniec to bola paráda na parádu, realistické vyústenie par excellance. 89/100 (19.07.2016)

Typický francúzsky film, kde sa toho dlho nič neudeje, konkrétne minimálne polovicu filmu. Všetko je postavené na dialógoch, často i zbytočných. Odvtedy ale akoby uťalo a rozbehne sa celkom slušná psychologická dráma, ktorá neraz zovrie žalúdok. Oceňujem herecký výkon Lou de Laage, ktorá je dozaista veľmi talentovanou herečkou. Inak ale celkom predvídateľný záver. (14.04.2017)

SHE'S DONE IT AGAIN! Po excelentní vztahovce na úrovni milenecké a sourozenecké přichází pro změnu jiná na úrovni kamarádské - a i když tentokrát nejde o zcela stoprocentní záležitost, pořád Mélanie nabízí velice záslužnou porci invence. Zaprvé dala velkou příležitost Joséphine Japy, která se nyní po zásluze uchází o Césara pro nejslibnější herečku roku. Hřejivý úsměv, přirozený projev a doslova dechberoucí finální scéna by jí nakonec úplně klidně mohly přihrát i celkový triumf. | Zadruhé dala "pískotu v uších" docela nový rozměr; viz závěrečné minuty, kdy tenhle (poslední dobou až přemnožený) atmosférický prvek dokonale rezonuje s myšlenkovými pochody hlavní hrdinky. | Zatřetí dala všem lekci z tvorby názvu filmu. Jednoduchý, a přece funkční v tolika různých rovinách. | A konečně začtvrté: její, respektive Potierův cit pro kompozici prostě nemá chybu. Opravdu zážitek sledovat tyhle dva při společné práci. (24.02.2015)

Nijako obzvlášť to na mňa nezapôsobilo, keďže to pôsobilo celé príliš stroho a fádne. A ja celý čas čakám, kedy konečne prídu v deji aj nejaké poriadne zvraty, no namiesto toho sa celá zápletka len tak jemne vyostrovala, no v konečnom dôsledku tam nijaké zásadné zlomy ani neboli. A keď už sme pri tejto tématike dievčenského priateľstva, kde hrajú hlavnú rolu úplne odlišné temperamenty, tak pre mňa bol film My Summer of Love tak o 3 triedy lepší! Toto bolo proste príliš nevýrazné, teda na môj vkus určite... (27.04.2015)