Smrtgasmus

Nepatrím medzi metalových fanúšikov, či už hudby alebo kultúry, aj keď zase uznávam, že občas to má niečo do seba a horory už v posledných rokoch tiež skôr sklamávajú, než potešia, takže od Deathgasm som radšej ani moc nečakal a ešte k tomu, keď hlavná zápletka, o metalovej skupine, ktorá pomocou špeciálnej skladby zmení obyvateľov malého mestečka na posadnutých zabijakov na mňa teda moc nezapôsobila, no nakoniec som veľmi milo prekvapený, až takúto žánrovú zábavu som teda nečakal. Hlavné postavy sú až prekvapivo sympatické a pritom ich tvoria inokedy takmer nezlúčiteľné typy, ako dvojica metalistov, dvojica nerdov a jedna typická školská blondína, ktorá si na neobľúbenosť nemôže sťažovať, takže mi vyhovovalo aj zoznámenie s nimi, no a čoskoro sa to už začne naplno rozbiehať, tempo je mimoriadne svižné, kombinácia metalu a brutality už snáď ani nemohla byť zvládnutá lepšie, pričom aj to splatterové prevedenie mi tentoraz vyhovovalo viac, než väčšinou, keďže aj nápadov je dostatok. Záver mi už síce neprišiel až tak kvalitný, ako prakticky celá akčná fáza predtým, ale tiež nesklame a v rámci možností žánru som si to užíval až do konca. Celkom spokojný som aj s humorom, párkrát som sa dobre zasmial a čo sa týka samotných zabití, nie sú síce až tak moc nápadité, ale jednoducho je tu toho plno, neustále sa používajú samé zaujímavé nástroje, ako napríklad motorové píly a tak na nedostatok krvi sa tu rozhodne nedá sťažovať, no hlavne pri tej odľahčenej atmosfére a metalovej hudbe ma to zabíjanie posadnutých veľmi bavilo. A ani vizuálne to nesklame, pre potreby filmu mi to až na pár momentov prišlo úplne ideálne. Takže pre mňa veľké prekvapenie, pri správnej nálade je to výborná zábava. 75% (23.11.2015)

Nový Zéland sa do sveta žánrovej fúzie čiernej komédie a gore horroru zapísal dvoma nezabudnuteľnými filmami P. Jacksona - Bad Taste a Braindead. Novozélandský návrat do danej žánrovej sféry má však bližšie o oživovaniu tradície amerického "metalového hororu", než jacksonovskému majstrovstvu vo výstavbe gagov a práci s labužníčkou nechutnosťou. ___ S metalovou hudbou sa v Deathgasm, podobne ako napr. v americkom Trick Or Treat (1986) narába žánrovo ľahostajne a s obludnou dávkou ideologického anachronizmu. Spojenie sa s ňou je automaticky spojením sa so zlými silami, snímka oživuje spoločenskú atmosféru konzervatívnych 80-tych rokov a napája ju na hororové rutinérstvo, rovnako zaseknuté v ôsmej dekáde 20. storočia. Snímka tak pôsobí relatívne zábavne a efektne v prvom pláne, ako samostatný záblesk na súčasnej "splatter-comedy scéne", avšak pri pokuse o jeho vsadenie do širších súvislostí neprekračuje hladinu nižšieho priemeru. (27.08.2018)

Démonická nálož utopená v krvi a vnitřnostech, podbarvená říznými metalovými rify. Slušní herci, solidní gore a sem tam se člověk i zasměje. První polovina sice občas mírně haprovala, ale ve chvíli, kdy se zjevili pekelní vyslanci, které začnou hlavní hrdinové krosit vším, co mají po ruce, jsem se bavil na výbornou. Celkem příjemné překvapení. 70% (15.10.2015)

"Všechno velkýma, malý písmena jsou pro kundy." OK, TAK JO. METALISTA, CO SVÉ DISKOHOLCE NABÍDNE K PŮJČENÍ CD ANAL CUNT. JOP. MÁTE-LI RÁDI METAL NEJTVRDŠÍHO RAŽENÍ A HORRORY, TOHLE JE HODNĚ DOBRÁ KOMBINACE. DOBRÉ MASKY, DOBRÉ TRIKY, DOBRÉ GORE, SLUŠNÝ HUMOR. VHODNÁ ODDECHOVKA, KDYŽ SE VRÁTÍTE DOMŮ V NOCI Z KONCERTU A JSTE JEŠTĚ POŘÁD NABUZENÍ. 3,5* (21.06.2021)

Nemůžu si pomoct, ale mě ta první půlka bavila víc, než ta druhá. To klasický puberťáctví, v němž nechybí šikana, blonďatá buchta a láska k metalu, bylo totiž podáno celkem sympaticky a hlavně vtipně - snad ve třech případech jsem se fakt hlasitě zasmál. Ta splatterová část, kde dochází na fighty s démony, sice nabídne hodně umělý krve, střev a kromě motorovky dojde i na ne zrovna obvyklý zbraně (ano, mluvim o umělých ptácích a Venušiných kuličkách), ale masky bych řadil spíš k průměru: hlavní grázl Aeloth už zavání dokonce lehkou trapností. Ale blbina je to správná, o tom žádná. (02.06.2016)