Agáva

Film je spracovaný podľa románu slovenského spisovateľa Ladislava Balleka Agáty. Posledné výstrely len nedávno dozneli a v spoločnosti sa začína konečné uvoľnenie. Ale ľudia, ktorí priamo boli v kontakte s vojnou, ako mladý učiteľ Daniel, príslušník samostatnej československej obrnenej brigády s ktorou sa zúčastnil jej bojového vystúpenia v Dunkerque (10.1944 až 5.1945) tu sa nedobrovoľne zoznámil zo smrťou o ktorú sa aj teraz pokúša. Ide o vojnou poznačeného jedinca, ktorý sa zamiluje do dievčiny uväznenej v nezmyselnom manželstve. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, prečo tento film vznikol a čo chcel a komu povedať. V prvom rade ide o historickú reflexiu zložitej doby, ale či je tá doba aj presvedčivý dôvod prečo film vznikol, to ponechávam posúdiť divákovi. Dej filmu sa odohráva v meste Palánk (fiktívny názov Šiah) a je príbehom staviteľa, jeho mladej ženy a jej milenca. Odohráva sa v predtuche dramatických spoločenských zmien v lete 1947. Potom už nasleduje iba “Víťazný február” predstavený Gottwaldom vo filmovom žurnále a premietačom, zúrivým boľševikom. Celým filmom nás sprevádza glosujúci rozprávač Milan Lasica, ktorý nám predstavuje príbeh ale aj celú povojnovú dobu. Pre mňa bol film úžasným zážitkom. (22.10.2019)

Neopěvovaný film ze Slovenska, v němž dvě herečky z českých spotřebních seriálů tv Nova předvedou kozy. Zpočátku jsem byl uveden téměř do "hrabalovské" poetiky. Muž v nejlepší nachytané druhé míze si přiváží do nového působiště sympatickou manželku v nejlepších klátivých letech. A všichni ji tak poeticky obdivují. Až jeden místní nezbeda zvolí cestu fyzického obdivu. Svádivé a šálivé milostné mámení v poválečném období doprovází následný vzestup rudé bolševické éry. Ondrej Šulaj zvolil atypický tón vyprávění a naprosto si vystačil s pestrou škálou neradostných odlesků (jednoho léta). Přechod z pozitivních záchvěvů do depresí laděné části zvládá bez obtíží, přičemž nechává vyniknout skvělé slovenské herce, slovenské poprsí Kataríny Šafaříkové a jednu českou vojenskou hodnost, kterou v miniroli vládne Jan Révai. A oceňuji, že se nepustil do represálií způsobených komunistickým režimem. Nedovolil tak svůj příběh tragické lásky čímkoliv zastínit. Film značně bojuje s televizním rozměrem. Kamera zaznamenala různou škálu záběrů - silné i docela obyčejné. Zvláštní položku představovalo tempo filmu. Režisér zvolil rozvláčné tempo, přičemž to mělo (postupem času) svůj význam. Výsledkem je působivý a nevšední snímek, vhodný na tv obrazovky než do kin 8/10 (07.03.2021)

Ach jaj. Občas mám pocit, že slovenský divák je príliš kritický na domácu tvorbu a často pošlú do pekla aj filmy, ktoré sú v skutočnosti okey. No v prípade "Agávy" tomu tak podľa mňa rozhodne nie je. Toto je jeden z najhorších slovenských filmov, čo som videl v dlhej dobe. A to ani nemusím ísť ďaleko. Jediné čo môžem povedať je fakt, že to pôsobí tak neprirodzene, že človek sa na to nedokáže ani chvíľku dívať bez toho, aby si hovoril, že niečo tu nefunguje. A to sú hneď 2 veci. V prvom rade sú to dialógy. Kto takto kedy rozprával? Ako moja manželka povedala, že veta filmu je: "Vojna je sviňa, ale voda je výborná." Ani v jednej chvíľke som neveril tomu, čo sa deje na obrazovke a všetko to nefunguje. Pretože naši herci tomu absolútne nevedia nič dať. Ale, aby som bol férový, neobviňujem z toho ich. Myslím si, že všetko má na svedomí neskutočne plytký a slabo spracovaný scenár, no najmä príšerná réžia, kde mám pocit, že Ondrej Šulaj chcel ísť veľmi umeleckou cestou, no výsledne z toho plynie tá neskutočná neprirodzenosť filmu. Nikto v tomto filme nerozpráva normálne, nikto nevie predať svoju postavu a všetko to nemá žiadneho ducha. Keď som videl Šafaríkovú, tak som mal pocit, že jej výkon je tragédia a zlyháva. No nemusí jej to byť ľúto, pretože v tomto filmu zlyhali úplne všetci. Kňažko, Geišberg, Mórová, Mokos, Latinák, Konečná... môžem pokračovať. Jediný, kto sa aspoň trochu snaží niečo spraviť, no i jeho výkon je veľmi neprirodzený je Milan Lasica. Ale to je ako keby som vyberal zlé medzi hrozným. Nefunguje to. Tie dialógy a tá réžia absolútne nejdú dokopy. Celý čas mám pocit, že sa pozerám na hercov, ktorí nevedia predať ten mizerný scenár. Výpravne to síce vyzerá okey, ale je to tak strašná nuda, že človeku v pamäti ani len vizuálna stránka filmu neostane v pamäti. Je to proste tragédia od začiatku až do konca. Od prvej scénky je vidieť, že sme na nesprávnom mieste. Film odporúčam ignorovať. Hodnotenie: F (31.03.2017)

⚪Na slovenské pomery minimálne dosť kvalitná výprava a kamera, celkovo je citeľná akási vízia režiséra, avšak čo sa navŕšilo vo forme, stratilo sa v deji a obsahu.⚪Okrem spomienok na vojnové časy a reflektovanie tých povojnových na malomeste sa do scenára nedostalo totiž nič hýbateľné dejom, žiadny ťažiskový motív, nič. Ak teda neberieme ako hlavný motív naozaj klišé a hlúpo prevedenú lásku muža k vydatej žene, tam kríva nielen spracovanie, ale hlavne uveriteľnosť citov postáv. Na to, že sa film pocitovo vcelku vlečie je zakázaný vzťah urýchlený, bez dostatku dialógov medzi postavami či dostatku spoločných scén, rovnako zbytočne pôsobí spracovanie vzťahu mladá manželka - starý manžel, v ktorom scenár okrem toho, že starý manžel manželku neuspokojí a ona to podvedomo hľadá inde neprinesie zhola nič.⚪Celkovo je výpovedná hodnota filmu vyššia v scénach, v ktorých sa neobjavuje romantická linka a ide iba o akúsi dobovú reflexiu, Lasica ako ,,životný mentor a rozdávač rád" pôsobí uveriteľne.⚪ Záver je uponáhľaný a v istom zmysle aj očakávaný, žiaľbohu, úplne do prázdna vyšumí pointa filmu, symbolika agáve je tiež akosi nevyužitá.⚪ (09.05.2023)

Dobré k čaju, gu káve: pokukat na agáve. "Už si ju fikol?", to je o čo tu beží. A už nech nahá kráska na tráve friško leží! No Agáva, nie je iba zmyselnosti tela oslava. Vyslúžilá elita televíznych pondelkov osvecuje krás imprezionizmu kov. A pre znalca prírody myseľ má ukázanie lužných južných krás od Dunaja zmysel. Predloha Laca Balleka je počítanie šmačné, hoc kvalitatívne odskočenie od Pomocníka je pri Agátoch značné. Formy knihy a filmu sú šak predsa len iné, a nebudem sa v tom rochniť ako literárno- kritické svine. Obrazovo je dielo krásne, až chcú sa po ňom písať básne. Jennu Vám dnes predkladám - i za recenziu ju pokladám. Mladunká Ukrajinka buržujovi-manželovi pri raňajkách skladá jeho bujarosti mužnej slovný tanec, no stačí symbol rastlinnofalický a už onedlho v chajde s čípoš papričkami raduje sa junný kanec. (25.12.2021)