Prožít si své peklo

Skutečně. Annie Girardot dokázala hrát i beze slov a to způsobem, který je téměř ohromující. Takhle se nehraje, takhle se totiž žije. Nenapadá mě nikdo, kdo by se s takovou rolí porval právě jako ona. Bylo moc příjemné sledovat Mistra při jeho práci, i když samozřejmě to není zrovna příjemný film. Takový konec jsem přesně chtěla. Jiný by se ani nehodil, protože by to pak všechno nemělo žádný smysl. (18.10.2012)

Dynamické zrútenie sna o bezproblémovej rodine prostredníctvom krimi motívu unesenej dcérky. O hereckých výkonoch sa zvyčajne nejako nerozpisujem, ale Giradotka tu nemá chybu. A aj keď som zástanca pôvodného zvuku, myslím, že v tomto prípade jej výkonu a všeobecnej obľúbenosti filmu v česko-slovenských luhoch a hájoch značne napomohol Galatíkovej kinodabing :). (12.03.2013)

Nutno na začátku podotknout, že nebude daleko od pravdy, když řeknu, že půvab Annie Girardot, nebyl v kráse, ale hlavně v její herecké suverenitě, s níž dokázala ztotožnění s jakoukoli vážnou postavou. Tento film není rafinovaný kalkul na city, ale výborně natočené drama, kde v psychologickém portrétu její umělecké schopnosti excelují. Podtrženo a sečteno. I když obsahově závažné dílo si nečiní nárok na nějakou věrohodnost, tak v souvislosti s tím si lze jen přát, aby takových případů ve skutečnosti raději vůbec nebylo. (13.08.2011)

Bernard Fresson s Annie Girardotovou, spoločne opäť v role manželského páru, no tentoraz v úplne opačnom, emocionálnom rozpoložení, než bolo tomu zrovna naposledy. • Teda, aby som bol o čosi viac konkrétnejším, tak predsa trochu predstavím nasledujúcu líniu udalostí, ale len v malých náznakoch, maximálne tak načrtnem úvodné dianie, keď ostatná scenáristická zložka ostane v „tabuizovanom režime”. • Cayatteov počin s neoficiálnym názvom v podobe Autopsie d'un monstre, čo by sa mimochodom dalo naprosto voľne preložiť do slovenského jazyka, ako Pitva monštra, je zrejme až príliš ťažkým sústom pre vskutku akéhokoľvek potenciálneho diváka, a tak si (česko)slovenský distribútor radšej zvolil menej sugestívny názov vo výslednom preklade, ako Prežiť si svoje peklo, ktorý je i napriek určitému "ústupku", rovnako plnohodnotným, spĺňajúcim svoj daný účel. • Ďalej som chcel v podstate už iba doplniť, že tento ojedinelý, excelentný a vynikajúci titul, určite nie je sám, čo sa totižto týka svojej hlavnej zápletky. Únosom sa v najrôznejších variáciách venovalo bezpočet kinematografických zárezov naprieč časovou osou nielen predchádzajúceho 20. storočia, ale zároveň snáď i v tom súčasnom, by sa ešte našlo zopár vydarených príkladov...? • No, ale len máloktorý z nich ide na vec tak zhurta, ako práve tento recenzovaný počin. V úvodných záberoch intenzívne sledujem mimoriadne rozrušenú postavu s tvárou "girardotky", ktorá sa kamsi veľmi rýchlo ponáhľa. Vzápätí na to sa dozvedám, že Madeleine Girardovej, neznámy únosca uniesol jej 7-ročnú dcérku Laurence, pričom požaduje extrémne vysoké výkupné v bližšie nešpecifikovanej sume, ktorú sa ale divák vo filme dozvie, to iba recenzent zatajil túto informáciu, aby skrátka hneď všetko nevytrúbil do éteru. Od tohto momentu opätovne dochádza k davovej hystérii, najmä zo strán „predajných presstitútok”, ktoré už na tak doposiaľ vybičovanej atmosfére, neustále zas a znovu prilievajú benzín do ohňa, ale taktiež nemožno podceniť situáciu ani v „domácom tábore”, kde to v ťažko skúšanej rodine doslova vrie, ako v rozpálenom kotli! Čo sa bude vlastne diať ďalej? Tak, tým si musí prejsť každý divák, ktorý sa podujme na toto vycizelované, majstrovské dielo, vybrúsené podľa mojich najväčších predstáv. • „ONE WOMAN SHOW” v podaní Annie Girardotovej, tak tým si myslím, že som povedal asi úplne všetko, proste je neuveriteľne strhujúcou, keď ostatný, herecký ansámbel, je oproti nej máličko zatieneným, nakoľko tento vďačný scenár, jej bol ušitým doslova na mieru..., ale podaktorí z nich sa ešte pekne vyfarbí. PS: Čítal som, že herečka chcela inakší koniec, za to ale tvrdohlavý režisér si presadil tento nervydrásajúci záver, ktorý ma absolútne zdecimoval! (23.07.2023)

Annie Girardot byla v sedmdesátých letech jedinou francouzskou herečkou, která hrála jenom a výhradně hlavní role. Prožít si své peklo je jedním z vysvětlení, proč to tak bylo a že je to naprosto v pořádku, na prahu padesátky byla ve vrcholné herecké formě. I když i tady jí sekundovala řada dalších velmi dobrých herců, ona celý prostor naprosto bravurně ovládá. Scéna s pytlem je viditelná v každým béčkovým seriálu s tématem únosu, ovšem tady je to povýšeno na maximální prožitek, excelentní výkon a pro diváka neskutečné napětí. (13.05.2012)